Slovenská hymna sa mení v čase politického napätia

Štátna hymna Slovenska bola obnovená s podporou ministerstva kultúry na čele so skladateľom a dirigentom Oskarom Rosom.

Nová verzia, ktorá vznikla v spolupráci so Slovenskou filharmóniou, Bratislavským chlapčenským zborom a Detským zborom Slovenského rozhlasu, je prvou po troch desaťročiach.

„Vždy som mal obavy, keď oficiálnu verziu našej hymny hrá menej schopný orchester. Znie to ako dychovka alebo dokonca vtip,“ povedala Rossa Povedal.

Jeho nápad na novú verziu hymny sa datuje od roku 2011, projekt sa však presadil až do nástupu ministerky kultúry Martyny Šimkovičovej, ktorú nominovala krajne pravicová Slovenská národná strana. Šimkovičová podporuje iniciatívy s nacionalistickým nádychom, čo sa nedá povedať o LGBT+ či iných „liberálnych“ projektoch.

Bez politického motívu

Rosa rázne poprel akékoľvek politické motívy za týmto projektom a povedal: „Pre mňa je hymna štátnym symbolom mimo politiky. Je absurdné spájať ma s akoukoľvek politickou stranou.“

Hoci pôvodný text a melódia zostali nezmenené, Rossa urobil niekoľko zmien v aranžmáne. Vytvoril dve odlišné verzie: jednu pre celý symfonický orchester s veľkými zbormi a druhú, lyrickejšiu, so sláčikmi a detským zborom.

Nahrávanie prebehlo minulý týždeň v Slovenskej filharmónii v Bratislave a teraz je v postprodukcii, pričom finálny mix sa plánuje dokončiť vo veľkom štúdiu špecializovanom na filmové partitúry.

Premiéra je stanovená na 1. januára 2025, Deň nezávislosti na Slovensku.

Niektorí hovoria, že nie je vhodný čas

Nie všetci ministri však veria v načasovanie. Richard Raši, investičný minister strany Hlas, povedal: „Hymna je naša pýcha a symbol, ale nie som si istý, či je hlavnou starosťou obyvateľov Slovenska jej zmena.“

Iniciatívu spochybnila aj opozičná poslankyňa Progresívneho Slovenska Jora Jarová. „Debata o štátnej hymne je legitímna, ale mala by vychádzať zo spoločenskej diskusie, nie z ministerskej myšlienky,“ povedal. Poukázal na širšiu krízu vo verejných kultúrnych inštitúciách na Slovensku a prirovnal projekt ku „kapele hrajúcej na Titanicu, keď sa loď potápa“.

Hudobný novinár Juraj Karni vysvetlil, že súčasná verzia hymny „Nat Tatru sa Blaska“ pochádza z decembra 1992, je to úprava ľudovej piesne „Gopala Studienku“ s textom Janka Matušku. (1844) a aranžmány Ladislava Burlasa. Čurný sa domnieva, že prepracovanie hymny bolo prirodzeným krokom, hoci vznikli aj niektoré alternatívne verzie.

„Nezdá sa mi nič nezvyčajné, že sa robí nová verzia. Tridsať rokov je dosť na to, aby som sa na hymnu pozrel čerstvými očami,“ poznamenal. Citované štátnym vysielateľom STVR.