Čo píšu medzinárodné médiá o koronavíruse na Slovensku a jeho stratégii na potlačenie epidémie.
Keďže globálna ekonomika čelí najhoršej recesii za posledné desaťročia v dôsledku pandémie Covid-19, mestá po celom svete sa pomaly dostávajú z niekoľkomesačných blokád a budú v popredí boja o riadenie hospodárskej obnovy, pričom urobia všetko, čo je v ich silách. Aby sa zabránilo alebo minimalizovali druhú vlnu vírusu, uvádza web Kafkadesk.
V nedávnej štúdii sa online vzdelávacia platforma FutureLearn zamerala na to, ako dobre – alebo ako zle – sú mestá pripravené a ktoré najlepšie zvládajú hospodársku obnovu po koronavíruse.
Hoci sa do top 10 nedostalo žiadne stredoeurópske hlavné mesto, do top 50 sa dostali dve: Bratislava na 26. mieste a Budapešť na 49. mieste. Na druhej strane Varšava, Praha, Krakov a Bratislava boli v top 10 celosvetovo v kategórii nezamestnanosti.
CNN: Príklad
28. mája CNN vo svojom programe, ktorý moderovala Erin Burnett, uviedla prezidentku Zuzanu Čaputovú ako jedného z lídrov, ktorí idú príkladom. (Zdroj: Snímka obrazovky)Hoci Slovensko nie je obzvlášť bohatá krajina so silným národným zdravotným systémom, ani nie je vhodná na zvládnutie epidémie, Atlantik vo svojom článku hovorí o Slovensku ako o „krajine s najnižšou úmrtnosťou na obyvateľa zo všetkých“. Európy“.
„Keď sa táto pandémia skončí a začne sa neustále zisťovanie toho, ako svet zareagoval, Slovensko môže byť jedným z tých, ktorí sú vyzdvihovaní ako úspešný príbeh, zatiaľ čo Spojené štáty – krajina najlepšie pripravená na takúto krízu – by sa malo pamätať ako jeden z najhorších hitov,“ píše diel Atlantic a podrobne opisuje, ako sa Slovensku podarilo sploštiť svoju krivku. Zdôrazňuje úlohu politikov, napríklad prezidentky Zuzany Čaputovej, pri modelovaní osvedčených postupov a nosení ochranných masiek na verejnosti.
The Guardian napísal, že aj najhoršie zasiahnuté krajiny strednej a východnej Európy majú oveľa nižšiu mieru infikovanosti a úmrtnosti na milión ľudí ako západoeurópske štáty, pričom ako jeden z pozoruhodných príkladov uviedol Slovensko. Nosenie rúšok sa uvádza ako jeden z prispievajúcich faktorov, ale za najdôležitejšiu príčinu sa považuje počiatočná blokáda zavedená na Slovensku a v ďalších krajinách regiónu.
Guardian zároveň poukazuje na to, že niektorí sa domnievajú, že región nedostáva dostatočný kredit za nízky počet údajov o koronavíruse.
Ako informovala agentúra Reuters o opätovnom otvorení ekonomiky na Slovensku, bolo to jedna z najrýchlejších krajín v Európe, ktorá uzavrela hranice a zaviedla opatrenia na boj proti pandémii COVID-19.
„Jej ekonomiku však tvrdo zasiahla blokáda a centrálna banka minulý týždeň predpovedala, že ekonomika sa tento rok zníži o 5,8 % na 13,5 %,“ napísala agentúra Reuters.
Wall Street Journal vo svojom príbehu z apríla 2020 poukázal na výrazné rozdiely v počte obetí a obetí v rôznych častiach Európy, pričom východ je na tom oveľa lepšie ako západoeurópske krajiny.
Hlavným dôvodom hlavného rozdielu v štatistikách koronavírusov je obava, že chudobnejšie krajiny strednej a východnej Európy, najmä kvôli ich relatívne slabému zdravotnému systému, nezvládnu veľké prepuknutie.
Financial Times poznamenali, že stredná a východná Európa zareagovala ešte pred vypuknutím pandémie, pričom zdôraznili Českú republiku a Slovensko, ktoré sa „pohli veľmi rýchlo“.
„V polovici marca vystúpili v televízii nový slovenský premiér Igor Matovič a jeho minister zdravotníctva Marek Krajči a moderátorku Zlatiku Buškárovú požiadali, aby nosila masky ako modelka,“ upozornil Financial Times. , dal hostiteľovi tú česť, že politici nosia na verejnosti masky.
Financial Times zároveň uznáva, že relatívny úspech krajín strednej a východnej Európy je spôsobený šťastím – mali viac vzácneho času, keďže prvých pacientov s koronavírusom odhalili až v prvom marcovom týždni. Neváhajú pristúpiť ani k „agresívnym opatreniam“ ako je zatváranie hraníc.
Slovensko zatvorilo školy, obchody a hranice viac ako ktorákoľvek iná krajina od Talianska. Medzitým politici a televízni moderátori prijali masky ešte predtým, ako ich vláda zaviedla ako povinné, napísal Bloomberg v nedávnom článku o tom, ako Slovensko mimoriadne rýchlo prijalo opatrenia na zabránenie šírenia koronavírusu.
Slovensko zaznamenalo k 29. aprílu 22 úmrtí na koronavírus, čo znamená, že krajina má najnižší počet úmrtí na obyvateľa.
Bloomberg poznamenal, že školy v Bratislavskom kraji boli zatvorené 6. marca, dva dni po tom, čo bol prvý nakazený pacient pozitívny. Poukázala aj na dôležitosť dozornej karantény osôb vracajúcich sa zo zahraničia.
„Ak sa trend udrží, môžeme povedať, že sme situáciu zvládli ako jedna z najlepších krajín,“ povedal Martin Smadana, šéf vládneho Inštitútu zdravotnej politiky, ktorý modeluje šírenie vírusu. „Vo veľkej väčšine ľudí nie je vírus nákazlivý,“ zhrnul Bloomberg.
Web Medium popisuje pozitívny postoj svetových lídrov k pandémii koronavírusu. Vystupuje v ňom slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, novozélandská premiérka Jacinda Ardernová a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Hoci je jej pozícia do značnej miery slávnostná, Kaputová bola jednou z prvých svetových lídrov, ktorí urobili dôležité symbolické kroky na verejnosti pri inaugurácii nového kabinetu 21. marca. Urobte to aj vy štýlovo. Medium napísalo, že jeho znevažujúce gesto bolo príkladom krajiny, ktorá má jednu z najnižších mier úmrtnosti na koronavírus v Európe.
Blog slovenského neurochirurga Andreja Stena, pôvodne publikovaný v Denníku N, pretlačil EuroActive. Trvá na tom, že najväčšie mestá Slovenska ako prvé v Európe zaviedli povinné rúška, a to najskôr len v MHD.
„Konečne už slovenskí predstavitelia vyhodnotili dostupné údaje o nosení rúšok viac ako mnohé popredné zdravotnícke agentúry vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) či amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC),“ napísal a opísal začiatok. príbehu nosenia masiek na Slovensku „Dávno predtým, ako sa v našej krajine rozšírila pandémia COVID-19“. Vyzdvihol aj blížiace sa maskované vystúpenie premiéra Igora Matoviča a ministra zdravotníctva Mareka Krajiho v televízii 13. marca.
Denník New York Times poznamenal, že Česká republika bola prvou krajinou v Európe, ktorá zaviedla povinné nosenie rúšok, 25. marca nasledovalo Slovensko.
„Ľudia v oboch krajinách sa zhromaždili tak, že si doma šili masky, často ich dávali lekárom, sestrám a predavačom v obchodoch alebo ich nechávali pre okoloidúcich pri svojich dverách alebo bránach,“ napísal NYT. Noviny zdôraznili televíznych moderátorov a politikov v čele, ktorí nosili masky v štúdiách aj vonku. Uvádzajú príklad prezidentky Zuzany Čaputovej a jej ladiacej masky.
Nízke čísla môžu mať viacero príčin, ale jedným z rozhodujúcich sa zdá byť rýchly krok na presadenie blokovacích opatrení, napísal Guardian v marci. Poznamenala tiež, že sa objavila kritika pomalého tempa zmierňovania blokády, najmä v sektoroch služieb a cestovného ruchu.
BBC zverejnila fotografiu nového slovenského premiéra Igora Matoviča, ako si podáva ruku s prezidentkou Zuzanou Kabutovou počas zloženia sľubu jeho nového kabinetu. Matovič aj Čaputová mali počas ceremoniálu masky.
Huffington Post zdôraznil, že prezidentka Slovenska Zuzana Čaputová mala počas inaugurácie novej štvorkoaličnej vlády v Bratislave masku „vo farebne zladenom vzhľade od hlavy po päty“. Jej vzhľad nazvali „trochu Handmaid's Tale, trochu chaotický a trochu šik“.
