- Keďže Afrika rýchlo stráca zdravú pôdu, milióny ľudí sú ohrozené hladom a stratou domova.
- Nedávne záplavy KwaZulu-Natal zaplavili veľké poľnohospodárske územia v regióne.
- Podľa správy OSN to najhoršie ešte len príde.
Bezprecedentné záplavy z Južnej Afriky tento mesiac zmietli poľnohospodársku pôdu, vyrúbali ďalšie stromy v kenských horských lesoch a Afrika rýchlo stráca zdravú pôdu, čo vystavuje milióny ľudí riziku hladu a straty svojich domovov a živobytia.
Faktory ako klimatické zmeny, nadmerné spásanie, nadmerná kultivácia, odlesňovanie a urbanizácia degradovali až 40 % rozlohy planéty – čo postihlo polovicu ľudstva, uvádza sa v stredajšej správe OSN proti púšti.
Správa varuje, že prichádza ešte horšie, vrátane krajín subsaharskej Afriky.
Nebolo však príliš neskoro na to, aby sme zvládli zosuvy pôdy a obnovili suchú pôdu na úrodné lesy, dodala správa s odvolaním sa na početné snahy od Burkiny Faso po Malawi.
Niektoré fakty zo správy Konferencie OSN o boji proti rozširovaniu púští (UNCCD) a čo to znamená pre Afriku.
Aké sú hlavné príčiny degradácie pôdy?
Zosuvy pôdy – nepretržitý zosuv pôdy alebo strata pôdy, vody alebo biodiverzity – sú spôsobené množstvom faktorov.
Tie siahajú od odlesňovania až po zvýšené používanie pesticídov a hnojív v poľnohospodárstve, ako aj klimatické zmeny, ktoré prinášajú časté a intenzívne klimatické zmeny.
Čítať | Povodeň KZN: SA nie je pripravená na túto a budúce katastrofy
Napríklad bezprecedentné zrážky tento mesiac pri východnom pobreží Južnej Afriky vyvolali bleskové záplavy, ktoré sa prehnali cez úrodu, ponorili sa do vody a spôsobili zosuvy pôdy, ktoré zničili stovky domov, budov a ciest a zabili viac ako 430 ľudí.
V kenských horských lesoch – známych ako „vodné veže“ krajiny – ťažba stromov, rašeliny a poľnohospodárska expanzia znižuje prietok vody v riekach a obmedzuje zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy.
Aké sú následky zosuvov pôdy?
Dezertifikácia, zosuvy pôdy a suchá postihujú viac ako 3 miliardy ľudí na celom svete, väčšinou v chudobných vidieckych komunitách.
Strata zdravej pôdy vedie k potravinovej neistote a odlesňovanie spôsobuje, že komunity sú zraniteľnejšie voči katastrofám súvisiacim s počasím, ako sú suchá, záplavy a požiare.
Keďže je pôda poškodená a výnosy plodín klesajú, mnohé komunity sú uväznené v zostupnej špirále chudoby, čo vedie k ďalšiemu znehodnocovaniu pôdy a zhoršovaniu nedostatku vody.
V správe OSN sa uvádza, že približne 44 biliónov dolárov v ekonomickom výstupe – viac ako polovici svetového ročného HDP – je ohrozených zosuvmi pôdy.
Zosuvy pôdy sú tiež hlavnou hybnou silou klimatických zmien, pričom samotné odlesňovanie tropických oblastí prispieva k 10 % všetkých emisií skleníkových plynov spôsobených človekom. Erózia pôdy vedie aj k uvoľňovaniu uhlíka uloženého v podzemí.
Čo sa stane s pevninou planéty do roku 2050?
Ak budú súčasné trendy pokračovať, do roku 2050 sa znehodnotí ďalších 16 miliónov štvorcových kilometrov (6,2 milióna štvorcových míľ) pôdy – veľkosť Južnej Ameriky, uvádza správa.
Takmer 15 % poľnohospodárskej pôdy, pastvín a prírodných oblastí môže zaznamenať dlhodobý pokles produktivity, pričom najvážnejšie zasiahnutá je subsaharská Afrika.
Dá sa zničená pôda obnoviť?
Správa hovorí, že agrolesníctvo – výsadba stromov medzi plodinami – môže zvrátiť degradáciu pôdy prostredníctvom opatrení od lepšieho manažmentu pastvy.
Ak sa zrekultivuje 35 % globálnej pôdy, výnosy plodín sa do roku 2050 zvýšia o 10 %, s obrovskými ziskami na Blízkom východe a v severnej Afrike, Latinskej Amerike a subsaharskej Afrike.
Pomôže to kontrolovať infláciu potravín a nasýti rastúcu svetovú populáciu.
Takéto reštrukturalizačné úsilie by mohlo zvýšiť schopnosť pôdy zadržiavať vodu, pomôcť pôde zachytiť viac uhlíka na kontrolu zmeny klímy a znížiť očakávanú stratu biodiverzity o 11 %, uvádza sa v správe.
Počas záplav v Južnej Afrike výskumník Barton Muchonyerva zistil, že farmy s cukrovou trstinou mali zdravšiu pôdu a viac rastlín schopných absorbovať viac dažďa a menšie škody v porovnaní so susednými farmami.
Čítať | Povodne KZN: Prečo sa rezervná banka obáva o zmenu klímy, zelené labute – a „zlé riešenia“
„Myslím si, že nemáme veľa možností na zlepšenie zdravia pôdy… neprijatie opatrení ohrozí životy v budúcnosti,“ povedal Muchon Yerwa, profesor pôdnej vedy na univerzite. KwaZulu-Natal.
Mala by byť výroba potravín zelená?
Správa hovorí, že potravinové systémy potrebujú zásadnú revíziu, od spôsobu výroby potravín, krmív a iných produktov až po dodávateľské reťazce, ktoré spájajú výrobcov so spotrebiteľmi.
Uviedla, že veľké množstvo emisií skleníkových plynov spojených s produkciou potravín a komodít vedie k veľkému pestovaniu jednotlivých plodín, vykonávaniu priemyselných chovov dobytka a ničeniu lesov a iných ekosystémov.
„Moderné poľnohospodárstvo zmenilo tvár planéty viac ako akákoľvek iná ľudská činnosť,“ povedal Ibrahim Tiaw, predseda UNCCD so sídlom v Pan.
„Naliehavo musíme prehodnotiť našu globálnu stravu, ktorá je zodpovedná za 80 % odlesňovania, 70 % využívania sladkej vody a (tieto) veľkú stratu suchozemskej biodiverzity.“
Čo funguje na znovuzískanie pôdy v Afrike?
V Etiópii drobní farmári striedajú a diverzifikujú plodiny pomocou kvapkovej závlahy šetriacej vodu a odrôd odolných voči plodinám na zvýšenie výnosov a zníženie rizika sucha.
Používanie malých priehrad na zníženie silných zrážok a zachytenie silných zrážok tiež pomáha odvádzať vodu do pôdy, predchádzať záplavám po prúde a zvyšovať vlhkosť dostupnú pre poľnohospodárstvo.
V Malawi medziplodiny strukovín s kukuricou zlepšujú pôdne živiny, produkujú lacnejšie prírodné hnojivá a pomáha zadržiavať viac vody v pôde.
V Burkine Faso stavba kamenných blokov, známych ako dikvety, zabraňuje presakovaniu dažďovej vody do pôdy, zlepšuje potravinovú bezpečnosť a zabraňuje dezertifikácii.
V Keni využívajú drony farmári na lepšie monitorovanie škodcov a chorôb a vyhýbajú sa používaniu chemikálií – čo na niektorých farmách znížilo výnosy takmer o polovicu.
