Washington konečne oznámil sankcie proti svojmu spojencovi NATO Turecku Konfrontácia amerických nepriateľov so sankciami (CAATSA). Po Turecku už dávno viseli sankcie ako „meč Tomogilov“. Sankcie budú zavedené pod zámienkou, že Ankara obchoduje s Moskvou, ktorú Washington považuje za svojho protivníka.
Šéf tureckého obranného priemyslu (SSP) a traja predstavitelia boli izolovaní ako ciele sankcií, skutočný účel sa však ukáže v najbližších dňoch. Je však isté, že Turecko bolo pripravené odchýliť sa od tejto hrozby a pripraviť východiskové stratégie. Líder SSP Ismail Demir vo štvrtok uviedol, že nové americké sankcie sa nedotknú veľkej časti Turecka vrátane ministerstva národnej obrany, tureckých ozbrojených síl (DSK) a bezpečnostných agentúr.
Okrem všetkých technických detailov a procesov možno o týchto nedávnych sankciách voči Ankare povedať, že sú poslednou kvapkou. Pretože strata dlhoročnej dôvery medzi USA a Tureckom je stále na prvom mieste, Turecko vidí vo Washingtone dôraz na neštruktúrované kroky a jazyk. Tieto najnovšie sankcie nie sú príčinou, ale Ankara sa teraz domnieva, že sú výsledkom tejto opotrebovanej politiky riadenej Washingtonom.
Ankara nebude tieto odpovede hľadať od arogantných členov amerického Kongresu alebo vojenského personálu v Pentagóne, ktorí konali priamo proti Turecku a ignorovali jeho národné bezpečnostné názory. Ankara nebude klásť tieto otázky americkým diplomatom, ktorí uzavreli všetky komunikačné kanály, aj keď chce Turecko vystúpiť.
Kto odmietol predať vlastenecké raketové systémy vyrobené v USA Turecku napriek opakovaným požiadavkám? Spojenec NATO v Sýrii Nepriateľ Turecka – Kto podporuje teroristické skupiny ako sýrska pobočka PKK, YPG? Kto priamo zasiahol tureckú ekonomiku v lete 2019? Kto uvalil sankcie na Turecko? Kto v súčasnosti vlastní kultovú teroristickú skupinu, ktorá plánovala neúspešný pokus o štátny prevrat v Turecku a jej vodcu na americkej pôde?
Turecko a všetci ostatní vedia, že vďaka odpovediam na tieto otázky sa Turecko už viac pokúša dokázať svoje tvrdenie.
Ankara si navyše uvedomuje nekonečné pokrytectvo, ktoré vyjadril Washington počas svojho nesúhlasu s nákupom rakety S-400 Tureckom. V minulosti si ďalší členovia NATO, konkrétne Grécko, Slovensko a Bulharsko, kúpili ruský systém protivzdušnej obrany S-300, ale z USA nedostali rovnaké množstvo pohoršenia.
Ďalej podľa správy v The New York Times 24. decembra 1994 americké ministerstvo obrany zakúpilo v roku 1994 z Ruska v rámci tajnej akcie Pentagónu lietadlá S-300 ako súčasť vojenskej prieskumnej operácie zameranej na rozvoj USA. Vlastenecké systémy protiraketovej obrany.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti v poradí, nikto nemôže presvedčiť Ankaru, že Washington má skutočné, racionálne a realistické úvahy o tom, že nákup Turecka ovplyvní bezpečnosť NATO.
Preto prezident Recep Tayyip Erdogan vo svojom stredajšom prejave uviedol: „Sankcie sú jasným útokom na našu krajinu“, pričom zdôraznil, že dôvodom nie sú ani technológie, ani politika.
Erdogan zopakoval, že sankcie CAATSA neboli na krajinu uvalené od prijatia zákona v roku 2017 a že sankcie uvalené na členov NATO po prvýkrát sa nevzťahujú na porozumenie aliancie.
Na druhej strane Erdogan uviedol, že Turecko videlo skutočný účel USA, „hoci S-400 nie sú materiálne, je zrejmé, že podobné problémy sa budú využívať z rôznych dôvodov. Snaží sa nás pomocou hrozieb odvrátiť od našej cesty,“ uviedol.
Erdoganove komentáre predstavujú širokú vrstvu verejnej mienky v Turecku. Od čias Baracka Obamu vzťahy medzi Tureckom a USA stratili veľkú časť dôvery v spoločnosti. Počas Obamovej administratívy chcel Washington usilovať o uplatnenie modelového federalizmu, ktorý čoskoro narazil na miesto s neúspešnou politikou USA. Toto obdobie, posilnené protichodnými politikami amerického prezidenta Donalda Trumpa, sa stalo problémom nielen pre americko-turecké vzťahy, ale aj pre americké vzťahy s ostatnými tradičnými spojencami.
Počas Trumpovho štvorročného pôsobenia americký Kongres, Pentagón a ministerstvo zahraničia zachovali svoju opozíciu a nepriateľskú politiku voči tureckým spoločnostiam, aj keď niektoré spory sa podarilo vyriešiť kvôli osobným väzbám medzi vodcami oboch krajín. Preto nebolo možné ustanoviť stálu a stabilnú komunikáciu a štýly vzťahov medzi Ankarou a Washingtonom.
Ankara bola pôvodne vylúčená z programu stíhacích lietadiel F-35 kvôli intenzívnemu tlaku zo strany amerického Kongresu pod zámienkou nákupu tureckej S-400 a teraz čelí vojenským a ekonomickým sankciám. James Jeffrey, bývalý osobitný vyslanec USA pre Sýriu a turecký veľvyslanec, nedávno pred odchodom do dôchodku poskytol rozhovor, v ktorom uznal, že USA zasiahli Turecko ekonomicky.
Tieto útoky sú veľmi podrobne viditeľné nielen v politických, vládnych a opozičných kruhoch, ale aj v tureckej spoločnosti. Považuje sa to tiež za útoky, ktoré priamo ohrozujú turecký národný bezpečnostný priemysel, národnú bezpečnosť, regionálny vplyv a jeho národnú zvrchovanosť.
V skutočnosti je zrejmé, že USA dlho ohrozovali Turecko rôznymi spôsobmi a vystavovali Ankaru rôznym hrozbám. Posledné sankcie však môžu byť poslednou kvapkou Ankary, pretože na ne má spoločný názor celý národ.
Ankare možno čoskoro pripomenie, aké protinávody má Washington proti sankciám USA. Ankara môže povedať Washingtonu, že pokiaľ bude slabá koalícia za týchto podmienok pokračovať, akékoľvek vzájomné kroky budú koniec nielen tureckého štátu, ale celého národa.
