Jessica Alubo, Viceprezident UgandyEzulwini povedal, že jeho krajina sa zaviazala k reforme Bezpečnostnej rady, aby bol orgán reprezentatívnejší a „napravila historické nespravodlivosti spôsobené africkým národom“, ako je zakotvené v konsenze a deklarácii zo Sirte. Vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby sa zamyslelo nad pôvodnými cieľmi Organizácie Spojených národov a pracovalo na riešení globálnej neistoty prostredníctvom spolupráce, diplomacie a mierových prostriedkov. Uganda naďalej spolupracuje s partnermi na odstránení terorizmu, nedôvery a iných podmienok, ktoré podkopávajú rozvoj. Okrem toho sa Kampala aktívne zapája do regionálnych iniciatív, najmä do Africkej únie, Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD), Východoafrického spoločenstva a Medzinárodnej konferencie o oblasti Veľkých jazier. „Naša angažovanosť je založená na základných hodnotách multilateralizmu,“ povedal.
Povedal, že Uganda prijala veľa utečencov z tohto regiónu. Vláda sa zaviazala k svojej zodpovednosti riešiť ťažkú situáciu utečencov ako „priekopníka“ progresívnej utečeneckej politiky načrtnutej v Komplexnom rámci reakcie na utečencov, pričom vyzýva členské štáty a zainteresované strany, aby prijali iniciatívy na urýchlenie distribúcie. Bremená a zodpovednosti. Poukázal tiež na to, že prístup jeho krajiny k ľudským právam je prístupom k rešpektovaniu hodnôt druhých a povedal: „Očakávame, že ostatní budú rešpektovať naše hodnoty, ktoré sú hlboko zakorenené v našej kultúre.“ Zohľadnenie ľudských práv – najmä vzhľadom na rozdielne kultúrne hodnoty – by sa preto nemalo stať miernym faktorom v dlhodobých partnerstvách v oblasti rozvoja. Pokiaľ ide o rodovú rovnosť, poznamenala, že takmer 35 percent parlamentných a výkonných kresiel zastávajú ženy a Uganda spustila programy na zmiernenie chudoby zamerané na účasť žien a mládeže v ekonomike.
Zdôraznil, že zmena klímy naďalej podkopáva schopnosť všetkých krajín dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja, a vyjadril obavy, že krajiny, ktoré len málo prispievajú ku globálnym emisiám skleníkových plynov, naďalej neúmerne trpia vplyvom zmeny klímy. Uganda zasa podporuje produktivitu a pridanú hodnotu s cieľom zvýšiť prístup k cenovo dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii; zvýšiť rozlohu lesov a mokradí; a implementovať klimatické poľnohospodárstvo. Za seba vyzval rozvinuté krajiny, aby vyčlenili 100 miliárd dolárov – ročne až do roku 2025 – na pomoc rozvojovým krajinám so zmierňovaním a adaptáciou v súlade s Parížskou dohodou. Vyjadril tiež znepokojenie nad narastajúcou stratou biodiverzity a rozpracoval národné snahy o obnovu degradovaných mokradí a stíhanie osôb zapojených do nezákonných činností, ktoré podkopávajú ochranu flóry a fauny.
Pripomenul tiež, že pandémia COVID-19 priniesla mnoho výziev pre globálne zdravotnícke systémy a základné zdravotnícke služby, zvrátila ťažko vybojované zdravotné zisky a spôsobila vážne ekonomické ťažkosti – „najmä v rozvojových krajinách, ako je Uganda“. Berúc na vedomie rozsiahle straty pracovných miest, narušené dodávateľské reťazce, nízke zahraničné investície a zvýšenú chudobu, zdôraznil, že tieto ekonomické neúspechy zhoršujú existujúce výzvy pri plnení Agendy 2030. Napriek tomu Uganda zaviedla účinné opatrenia na kontrolu chorôb, o čom svedčí jej rýchla a úspešná reakcia na prepuknutie eboly. Poznamenajúc, že spolupráca juh-juh je silnou zložkou medzinárodnej spolupráce, povedal, že jeho krajina bude aj naďalej podporovať takúto spoluprácu, a teší sa na privítanie lídrov „Skupiny 77“ rozvojových krajín a Číny na treťom južnom samite. Kampala v januári 2024.
