V „bode obratu“ vojny Gelenskij varuje, ako to hovorí britský Putin, „veľmi nesprávne vyhodnotený“ konflikt

Rusko pokračovalo v ostreľovaní a raketových útokoch na severoukrajinské mesto Černihiv, napriek prísľubom o obmedzení vojenských operácií v regióne, keďže ukrajinská armáda odmieta ruské sľuby a pripravuje sa na tvrdšie boje na východe.

Prezident Volodymyr Želenskij v nočnom video prejave uviedol, že Ukrajina sleduje, ako sa ruské sily sústreďujú na juhovýchode, ako sa pripravujú na nové údery, zatiaľ čo podpredsedníčka vlády Irina Varešuková uviedla, že do obliehaného prístavného mesta Mariupol odišlo 45 autobusov. V snahe evakuovať civilistov uväznených v ťažkých bojoch počas 31 týždňov.

Britské ministerstvo obrany 31. marca uviedlo, že napriek stiahnutiu niekoľkých jednotiek ruskými jednotkami zostalo na pozícii na východe a západe Kyjeva a že „na predmestiach budú v najbližších dňoch prebiehať ťažké boje“.

Samostatne, šéf britskej spravodajskej služby povedal, že depresívni ruskí vojaci na Ukrajine odmietajú plniť rozkazy, ničia svoje vlastné vybavenie a náhodne zostrelili svoje vlastné lietadlo.

Jeremy Fleming, prezident elektronickej spravodajskej služby GCHQ, to povedal v prejave v austrálskom hlavnom meste Canberra.

Povedal, že ruský prezident Vladimir Putin „masívne nesprávne odhadol“ inváziu.

„Je jasné, že zle odhadol odpor ukrajinského ľudu. Podcenil silu koalície, keď sa jeho kroky posilnili. Podcenil ekonomický dopad režimu embarga a zveličil možnosti svojej armády na rýchle víťazstvo,“ povedal Fleming.

Riaditeľka komunikácie Bieleho domu Kate Beddingfieldová medzitým novinárom povedala, že Putina poradcovia zavádzali.

„Domnievame sa, že Putinovi jeho poradcovia nepochopia, ako zle je na tom ruská armáda a ako je ruská ekonomika paralyzovaná sankciami, pretože jeho vedúci poradcovia sa príliš boja povedať mu pravdu,“ povedal Beddingfield na tlačovej konferencii.

V samostatných video prejavoch 31. marca Zelenskij povedal austrálskym a holandským zákonodarcom, že sú potrebné nové a silnejšie sankcie proti Rusku, aby sa zvýšil tlak na okupáciu bez toho, aby Moskva provokovala Ukrajinu. Osobitne vyzval holandských zákonodarcov, aby „zastavili všetok obchod s Ruskom“.

Rusko 29. marca povedalo Ukrajine, že obmedzí operácie v blízkosti hlavného mesta Kyjeva a severného mesta Černihiv, aby „zvýšilo vzájomnú dôveru“ pre mierové rozhovory po tom, čo sa obe strany stretli tvárou v tvár v Istanbule.

Podľa ukrajinského vyjednávača Davida Arakamiyu sa rozhovory obnovili prostredníctvom videa 31. marca, hoci analytici spochybňovali, či je Moskva úprimná, pokiaľ ide o pokrok.

„Nedôverujeme nikomu, dokonca ani krásnej fráze,“ povedal Želenskij na videokonferencii s národom koncom marca a dodal, že dúfa, že ruské jednotky sa znova spoja a zaútočia na východný región Donbass.

„Nič nedáme. Budeme bojovať o každý meter nášho územia,“ zopakoval Želenskij svoju výzvu na západnú vojenskú pomoc.

„Ak skutočne spolu bojujeme za slobodu a obranu demokracie, máme právo požiadať o pomoc v tejto ťažkej chvíli. Tanky, lietadlá, delostrelecké systémy. Sloboda musí byť vyzbrojená horšie ako tyrania,“ povedal Zelenskij.

Zelenskij 31. marca povedal austrálskemu parlamentu, že nové a silnejšie sankcie proti Rusku by mali presadzovať okupáciu Ukrajiny bez provokácie Moskvy.

Želenskij vo svojom videu varoval, že ak Rusko neprevezme zodpovednosť, ďalšie štáty s „podobnými ašpiráciami“ budú nasledovať a ohroziť zvyšok sveta.

Ukrajinský prezident povedal, že k invázii by nikdy nedošlo, ak by Rusko v roku 2014 potrestali za anexiu Krymu a podporu separatistov na východe Ukrajiny.

„Ak by svet potrestal Rusko v roku 2014, v roku 2022 by nedošlo k tejto invázii na Ukrajinu,“ povedal. „Takže nepotrestané zlo sa vracia.“

Zelenskij obvinil Rusko, že je „jadrovou hrozbou“ a povedal, že treba urobiť oveľa viac, aby bola Moskva zodpovedná.

SLEDUJTE: Ukrajinské sily dobyli späť mesto Trostianec na východe Ukrajiny, asi 40 kilometrov od hraníc s Ruskom.

Austrálska vláda oznámila ďalších 25 miliónov dolárov na vojenskú pomoc Ukrajine.

„Austrálsky ľud stojí s Ukrajinou v boji o vaše prežitie,“ povedal pre Gelensky austrálsky premiér Scott Morrison. „Áno, máš naše modlitby, ale máš aj naše zbrane.“

Austrália už Ukrajine poskytla bezpečnostné vybavenie a humanitárnu pomoc, ako aj zakázala vývoz oxidu hlinitého a hliníkových rúd vrátane bauxitu do Ruska.

Dodatočná podpora by zatiaľ zvýšila celkovú vojenskú pomoc Austrálie Ukrajine na 116 miliónov dolárov.

Austrália uvalila celkovo 476 sankcií na 443 jednotlivcov vrátane podnikateľov blízkych ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a 33 spoločností vrátane väčšiny ruského bankového sektora a všetkých spoločností zodpovedných za štátny dlh krajiny.

Ukrajinské sily oslobodili dedinu Kukari pri Kyjeve. Ruské sily však pokračujú v bombardovaní dediny delostrelectvom a lietadlami.

Gelensky a americký prezident Joe Biden predtým diskutovali o konkrétnej obrannej podpore, nových sankciách proti Rusku a finančnej a humanitárnej pomoci. Hodinový hovor.

Biden a Zelenskij tiež diskutovali o hlavnom vplyve konfliktu v súvislosti so zbrojným embargom a snahe identifikovať dodatočné kapacity pre ukrajinskú armádu na obranu krajiny.

Predstaviteľ Pentagonu v polovici marca uviedol, že neboli dodané všetky zbrane, ktoré Biden sľúbil.

Námestníčka ministra obrany Celeste Valanderová na vypočutí v Kongrese povedala, že mal byť doručený balík 100 rozvádzačov podobných Comicase.

Volunteer uviedol, že Spojené štáty sa tiež pokúšajú dodať na Ukrajinu sovietske protilietadlové batérie S-300. Jednou z krajín, ktorú oslovila, je Slovensko, ktoré chce podľa neho nahradiť svoje S-300 modernejšími batériami rakiet Patriot americkej výroby.

Zástupcovia ukrajinských zákonodarcov navštívili 30. marca Washington, aby naliehali na pomoc USA, pričom uviedli, že ich krajina potrebuje viac vojenského vybavenia, viac finančnej pomoci a prísnejšie sankcie voči Rusku.

Ukrajinská poslankyňa Anastasia Radinaová na tlačovej konferencii na ukrajinskom veľvyslanectve povedala:

Takmer päť týždňov po začiatku invázie boli ruské sily rozmiestnené na niekoľkých frontoch kvôli ostrému odporu ukrajinských síl.

Britská vojenská rozviedka Povedal 31. marca Rusko pokračovalo v ostreľovaní a raketových útokoch na severoukrajinské mesto Černihiv.

Napriek stiahnutiu malého počtu jednotiek ruské jednotky naďalej držia pozície východne a západne od Kyjeva, uviedlo ministerstvo obrany vo vyhlásení. „V najbližších dňoch budú na predmestiach prebiehať ťažké boje.“

Ťažké boje pokračovali v strategickom prístavnom meste Mariupol, ktoré je hlavným cieľom ruských síl, uviedlo ministerstvo s tým, že ukrajinské sily kontrolujú centrum mesta.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko povedal, že sľub Ruska obmedziť operácie v blízkosti Kyjeva a severného mesta Černihiv nie je pravdivý.

„Celú noc sme počuli sirény, počúvali sme raketové útoky a počuli sme obrovské výbuchy východne od Kyjeva a severne od Kyjeva,“ povedal Kličko regionálnym predstaviteľom EÚ na videokonferencii. „Vonku sú obrovské vojny, ľudia sú mŕtvi, stále umierajú.“

Ukrajinská strana tvrdí, že ruskí vojaci zintenzívnili svoje útoky v okolí mesta Izjum na východe krajiny a východnej časti Doneckej oblasti.

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) 31. marca uviedla, že ruská a ukrajinská ekonomika sa zníži o 10 percent, respektíve o 20 percent, čo spôsobí „najväčší ponukový šok“ počas vojny medzi oboma krajinami v tomto roku. storočia.

EBOR so sídlom v Londýne je prvou medzinárodnou finančnou inštitúciou, ktorá zlepšila svoje vedenie na Ukrajine od vypuknutia vojny minulý mesiac.

Pred nevyprovokovanou ruskou okupáciou Ukrajiny 24. februára predpovedala EBOR 3,5 percenta pre Ukrajinu a 3,0 percenta pre Rusko.

EBOR 31. marca uviedla, že najnovšie prognózy „uvažujú o sprostredkovateľovi prímeria do dvoch mesiacov, po ktorom sa na Ukrajine začalo veľké úsilie o obnovu“.

Aktuálny čas, ukrajinská služba RFE / RL, ruská služba RFE / RL, správy AP, AFP a Reuters