Najnovšia štúdia tamojšieho hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) hovorí, že veľké sucho zasiahlo počas zvyčajne vlhkých období veľké časti Slovenska, čo malo za následok nižšie výnosy fariem a lesné ekosystémy.
Do roku 2022 sa prvé sucho vyskytlo v typicky vlhkom februári a sucho nasledovalo v marci, po ktorom nasledovalo vážne a vážne sucho, ktoré do konca mesiaca postihlo 27 % krajiny, uviedla analýza.
V druhej polovici júla minulého roka postihlo veľké sucho takmer 60 % krajiny, pokračovala analýza, pričom sucho na niektorých miestach trvalo viac ako 200 dní.
V dôsledku sucha boli poľnohospodárske výnosy na väčšine územia krajiny veľmi nízke a zasiahnuté boli aj lesné ekosystémy.
Výsledkom týchto udalostí boli popraskané a prašné pôdy, ktoré výrazne ovplyvnili poľnohospodárstvo, ovocinárstvo a lesníctvo. Neopraviteľne poškodená kukurica sa musela zavlažovať, zatiaľ čo slnečnice, sója, trávy a lucerna boli značne poškodené, uviedli farmári.
„Výsledky žatvy, ktoré prišli veľmi skoro (už počas veľkého sucha v polovici júna), potvrdili prvotné odhady farmárov. Zimná úroda bola v mnohých okresoch priemerná alebo podpriemerná,“ uviedla agentúra.
„Väčšinu plodov poškodil hmyz a vtáky v dôsledku sucha. Vinári z Podunajskej nížiny hlásili účinky sucha na vinič, v strapcoch boli menšie ako priemerné bobule, ale dozrievali rýchlo,“ pokračovala analýza.
Klimatológovia varovali, že extrémne poveternostné podmienky ako sucho budú pokračovať aj v budúcnosti.
„Celý klimatický režim, ako ho poznáme, je už minulosťou. Začíname sa presúvať do južnej Európy, čo znamená, že klíma sa viac podobá stredomorskej. Je oveľa rýchlejšia, ako sme čakali. Prechodné ročné obdobia ubúdajú a už je veľmi jasné,“ povedal pre EURACTIV Slovensko klimatológ Josef Pecho.
(Michal Hudec | EURACTIV.sk)
