Vědátor Samuel: Keď ma zablokoval Rytmus, bolo to, ako keby mám zákaz do obchodu, ktorý som nenavštevoval (Rozhovor)

31-ročný teoretický fyzik Samuel Kováčik (31) na slovenskom spustil projekt vědátor. Prostredníctvom neho sa so svojimi kolegami pokúša ľuďom jednoduchou formou objasniť niekoľko oblastí, ktorým bežný laik veľmi nerozumie. okrem popularizovaný vedy tiež čas od času vyvracia hoaxy, Ktorých je v čase pandémie koronavírus naozaj veľa.

V rozhovore nám vysvetlil, či si dokáže cez vědátor privyrobiť a prečo by sa ním nechcel živiť na plný úväzok. Ďalej nám rozprával, aké témy jeho Follower najviac vyhľadávajú a akú kritiku vyvolali príspevky týkajúce klimatických zmien.

Nedávno si ho na Instagram ma zablokoval Rytmus za to, že Samuel upozornil na jeho šírenie dezinformačných správy o koronavírus. Porozprávali sme sa preto nielen o známom raperovi, ale io činoch iných Slovenských osobností vrátane politikov, Ktoré zdieľajú hoaxy.

Koho si majú čitatelia predstaviť pod projektom vědátor?

Podľa mňa si nemusí nutne predstaviť nikoho. Práve preto som aj túto stránku zakladal, aby vědátor nebola moja tvár, ale združenie ľudí. Väčšinu práce na projekte robím ja, ale zapájajú sa do neho mnohé osoby. Za seba môžem povedať, že pracujem ako teoretický fyzik na dublinskom výskumnom inštitúte.

Koľko ľudia na vědátor pracujú?

Na projekt sa nabalilo viac ľudí. Niektorí píšu články, iní robia na vedátorskom podcastu a podobne. Presný počet je však veľmi náročné určiť. Sú takí, ktorí napíšu len jeden článok, a tým to končí. Potom sú takí, ktorí píšu pravidelne, a teda aspoň raz za mesiac. Keď počítam tých, ktorí aspoň raz za mesiac niečím prispejú, tak nás je asi šesť.

Oslovovať len vedcov alebo v podstate kohokoľvek, koho práca ťa zaujme?Primárne sú to vedci, ale nie nevyhnutne. Napríklad Tibor Šiška pre nás … no, teda pre nás, to je tak veľkolepo povedané (smiech) … Tibor cez projekt vědátor píše o histórii, ktoré sa však profesionálne nevenuje. Ale je to jeho dlhoročné hobby, a tak pozná rad zaujímavých príbehov, ktoré sa potom sem tam snažíme prepojiť s nejakou zaujímavou vedou. No väčšinou to funguje tak, že si odsledovať nejakého vedca, ktorý zaujímavo píše alebo hovorí, a na základe toho ho oslovíme, či by niečo nenapísal alebo neodprednášal.

4 roky si pracoval v Írsku, prečo si sa vrátil na Slovensko?

Som na slovenskom od začiatku koronakrízy, ale stále pracujem pre Dublinský výskumný inštitút na diaľku, mám s nimi zmluvu do konca septembra. Dôvodov, prečo som sa vrátil, je viac. Prvý je ten, že mi končila zmluva. Keby bola o rok dlhšia, tak tam stále som. Okrem toho som dostal ponuku pracovať na Matfyz v Bratislave a zároveň som sa vrátil z takých typických dôvodov – priatelia a rodina.

Na Matfyz budeš robiť kombináciu výskumu a vyučovania?

Áno. Dúfam, že budem mať dostatok času na to, aby som sa venoval výskumu, ale momentálne to vyzerá tak, že 4 hodiny týždenne budem vyučovať. Ale nesťažujem sa, vyučovanie mám rád, rozumiem, že niekto učiť musí. No priznám sa, že výskum robím radšej.

Časom by si mohol dostať viac priestoru na výskum, nie?

Možno áno, ale nepovažujem to nutne za dobrú vec. Po prvé, keď má človek niečo učiť, je prinútený si to dobre premyslieť. Po druhé, mám pocit, že je pre žiakov veľmi užitočné, keď je učí ľudia z praxe. Teda nie takí, ktorí majú nejakú oblasť len naštudovala, ale skôr tí, ktorí s tým aj čosi reálne robili. Nebudem preto nikdy brániť tomu, aby som učil. Akurát budem chcieť udržať nejaký rozumný balans medzi učením a robením výskumu.

Keď budeš učiť, nemôže sa stať, že trochu stratíš motiváciu vysvetľovať ľuďom rôzne témy na vědátor?

Nie je to vylúčené. Vědátor totiž vznikol vtedy, keď som odišiel do zahraničia, a tam som nemal možnosť učiť. Boli sme čisto výskumný inštitút. Na druhej strane si myslím, že sa to nestane. Je to skôr tak, že keď pri učení narazím na niečo zaujímavé, pokúsim sa to pretlmočiť aj širšiemu publiku. Takže je možné, že sa okruh tém čiastočne posunie, ale nemyslím si, že by som kvôli tomu chcel s vědátor seknúť.

Mnohí ľudia poznajú tvoj Instagram vedator_sk, Facebook a Youtube, dokážeš si nimi cez spolupráce alebo podporu prostredníctvom Patreonu finančne polepšiť?

Polepšiť hej, ale živiť by ma to neuživili. Nehovorím, že keby som sa veľmi snažil, že by sa to nedalo. Je možné, že áno. Ale nie je to niečo, čo by ma bavilo robiť na plný úväzok.

Ktorá platforma ti najviac vyhovuje?

Ani jedna (smiech). Úplne pôvodne som začal písať blogy na Denníku N. To malo svoje výhody v tom, že mi automaticky prišlo nejaké publikum. Ale nebol som veľmi spokojný, a tak som išiel na Facebook. Tam je však tá nevýhoda, že bez zaplatenia príspevok neukáže všetkým sledovateľné stránky, čo je nekonečne hlúpe. Preto som založil webovú stránku, na ktorej je každý príspevok, ktorý sa objaví na Facebooku.

Takže sa ľudia môžu na Facebook v podstate vykašľať a čítať to na našom webe. Stále mi však chýbalo niečo, kde by som sa vyjadril k veci v krátkosti – a na toto mi zas príde dobrý Instagram. Na také informačné jednohubky. Úprimne verím, že sa nájdu ľudia, ktorí vede nedávajú veľmi šancu, ale na Instagram formou malých súst zmení svoj postoj. A keď už si o niečom prečítajú krátku správu, je možné, že sa dostanú na našu stránku, alebo začnú počúvať vedátorský podcast. Čiže tomu budú venovať viac času.

Na sociálnych sieťach popularizovať vedu. Ktorú vedeckú oblasť najradšej vysvetľuješ?

Prirodzene je to pre mňa fyzika. S tým, že vo svojom výskume sa venujem fyzike, ktorá je veľmi zložitá, divná a ťažko predstaviteľná. Naopak ale rád píšem o jednoduché fyzike, ako napríklad o Slnku, oblohe či o fyzike týkajúce sa bežných objektov. Rád sa ďalej venujem oblasti ľudského myslenia, z ktorej čítam množstvo kníh a chodím na rôzne prednášky.

O akú oblasť majú Slováci najväčší záujem? Je to napríklad vesmír a mimozemskej civilizácie, o ktorých si nedávno hovoril v podcastu, alebo niečo úplne iné?

Tak vesmírom sa nedá nikdy nič pokaziť, to je veľmi obľúbená téma. Ale treba povedať, že sú populárne aj články o chybách v myslení. Ľudia si ich totiž veľmi často uvedomujú na ostatných, ale málokedy na sebe. A sú radi, keď niekto sformuluje do jasných štyroch odsekov, že v čom spočíva ten problém, ktorého sa dopúšťame.

Cez vědátor niekedy vyvracať rôzne hoaxy, stretávaš sa kvôli tomu s tvrdou kritikou zo strany tých, ktorí dezinformáciám veria?

Áno. Najtvrdšie to bolo v oblasti klimatických zmien. Druhý príklad by bolo tému očkovanie, s ktorou prišla ďalšia vlna hlasné kritiky. V iných oblastiach to je vzácnejšie. Samozrejme, oproti pozitívnemu ohlasu zastáva málo. Možno tak v pomere 9: 1.

S čím konkrétne mali ľudia pri klimatických zmenách problém?

Niektorí ľudia ich nepovažujú za reálne a hocijaký argument, či už ide o vedecké údaje, snímky alebo úvahy, vnímajú ako hystérii, ktorú niekto vyvoláva s cieľom vytvoriť ekonomické škody.

Stretol si sa tiež s obvinením, že ťa niekto platí za to, aby si nejakú tému vysvetľoval po svojom?

Áno, aj také obvinenie mi už prišli. Síce zriedka, ale predsa.

Na Instagram si upozornil na Rytmusa, ktorý zdieľal hoax, že na koronavírus neumierajú ľudia, a on si ťa za to zablokoval. Ešte stále ťa má na black listu?

Vieš čo, rovno sa môžem pozrieť (Samuel kontroluje svoj Instagram).

Hej, som stále zablokovaný. Ale to je také, ako keby mi zakázali chodiť do obchodu, ktorý nenavštevuje.

Čiže môže ti to byť jedno.

Tak, presne.

Neskúšal si ho cez iný účet kontaktovať a vysvetliť mu, že by sa mal pri toľkých Follower správať zodpovednejšie?