Verejné financie Slovenska, riziková zóna, nakladanie s verejnými financiami nie je volebnou témou
Výdavky rozpočtu rastú podstatne rýchlejšie ako príjmy.
Deficit štátneho rozpočtu sa naďalej prehlbuje. Finančná rada Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že verejné financie sa nachádzajú vo vysoko rizikovej zóne, pričom dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti si vyžaduje trvalé zvyšovanie príjmov alebo škrty vo výdavkoch v miliardách eur.
Schodok štátneho rozpočtu bol ku koncu augusta na úrovni 3,7 miliardy eur. V porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka ide o nárast o 2,2 miliardy eur alebo 145 percent.
Príjmy štátneho rozpočtu boli ku koncu augusta 13,686 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 1,763 miliardy eur alebo 14,8 percenta. Rozpočtové výdavky sa však medziročne zdvojnásobili o 29,6 percenta, teda o 3,976 miliardy eur na 17,416 miliardy.
Strany si podľa expertov naháňajú voličov populistickými sľubmi, keď Slovensko potrebuje reformy Čítaj viac
Vyzýva na integráciu
Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa od vypuknutia vojny na Ukrajine výrazne zhoršila. Dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti by si vyžadovalo trvalé zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov o 7,6 miliardy eur, citovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej poznámke.
Pomer dlhu k HDP pre piatu sankčnú skupinu dlhového moratória v rokoch 2021 a 2022 bol veľmi vysoký. Na základe údajov zverejnených Eurostatom v októbri 2022 dosiahol dlh na konci roka 2021 61 percent HDP a na konci roka 2022 57,8 percenta HDP, vychádzajúc z predbežných údajov z apríla 2023.
Napriek tomu, že od roku 2020 pretrvávajú vyššie úrovne vládneho dlhu ako v skupine s vyššou sankciou dlhovej brzdy, sankcie sa implementujú len formálne, s obmedzenými dôsledkami na znižovanie dlhu verejnej správy.
„Samotné prerušenie dlhu, bez obmedzení, neposkytuje dostatočnú ochranu pre dlhodobé zdravie verejných financií,“ povedal John Doth, predseda Treasury Board. „Preto je kritická modernizácia ústavy vrátane zosúladenia obmedzení dlhovej brzdy s nedávno prijatými limitmi výdavkov a nemala by sa odkladať.“
K zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti by mala prispieť aj efektívna implementácia výdavkových limitov.
„Samotná implementácia zákonom požadovaných výdavkových limitov na zlepšenie deficitu však v nasledujúcich rokoch nebude postačovať na stabilizáciu dlhu v strednodobom horizonte, preto by mala byť konsolidácia verejných zdrojov v najbližších rokoch ambicióznejšia, než je minimálna požadovaná suma. zo zákona,“ komentuje finančný výbor.
Rast slovenskej ekonomiky ohrozujú vonkajšie faktory
HDP Slovenska vzrástol v 2. štvrťroku 2023 medziročne o 1,5 percenta (v stálych cenách, sezónne neočistené). Objem HDP v bežných cenách sa medziročne zvýšil o 11,3 percenta na 30,3 miliardy eur. Po sezónnom očistení sa hrubý domáci produkt krajiny v tomto štvrťroku zvýšil o 0,4 percenta na základe údajov Štatistického úradu zverejnených 5. septembra.
Ekonomický rast bol opäť ťahaný najmä výrobou automobilov, poznamenal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák vo svojom komentári k ekonomickému rastu.
„Pohľad na HDP zo strany ponuky potvrdzuje, že prekvapivo silné čísla HDP na Slovensku v druhom štvrťroku (v porovnaní s ostatnými regiónmi a Európou) ťahajú najmä slovenské automobilky,“ napísal vo svojej poznámke. „Tieto ťažili z nahromadených výpadkov a stále neuspokojeného domáceho (európskeho) dopytu v predchádzajúcich rokoch – počas pandémie a polovodičovej krízy.“
Vyhliadky vonkajšieho prostredia v druhej polovici roka sú však čoraz znepokojujúcejšie, a to najmä v dôsledku slabých štatistík nemeckej ekonomiky, ktorá je dlhodobo hlavným obchodným partnerom slovenského priemyslu.
Ďalšou obavou je, že zhoršujúca sa nálada v slovenskej a európskej ekonomike má korene v priemysle. Skepsa rastie aj v sektore služieb. Koršňák očakáva v budúcom roku mierne zrýchlenie rastu HDP na 1,6 percenta,“ napísal v poznámke.
„Výsledok parlamentných volieb by však mohol mať výrazný vplyv na rast v budúcom roku, keďže určí výšku a spôsob potrebnej konsolidácie verejných zdrojov,“ poznamenal Korznack.
V rámci výdavkových limitov musí vláda trvalo znížiť deficit o pol percenta HDP alebo 600 miliónov eur ročne.
Oprava verejných financií nie je pre politikov pred septembrovými voľbami veľký problém. Zhodujú sa v tom, že Slovensko má veľký rozpočtový deficit a že potrebuje nejakú konsolidáciu, no už menej konkrétni sú v tom, čo by presne robili, keby boli súčasťou budúcej vlády.
Nechcú zvyšovať dane z práce ani znižovať sociálne dávky a dôchodky. Len málokto povoľuje vyššie dane zo spotreby či banky a monopoly. Mnohé strany tvrdia, že chcú podporiť ekonomický rast, ktorý podľa nich pomôže konsolidovať verejné financie. Hovorí sa o podpore podnikateľského sektora a presune zdrojov z centrálnej úrovne do regiónov, píše Denník N na základe prieskumu medzi politickými stranami, ktoré budú pravdepodobne zvolené do parlamentu.
