Zabudnutí Rómovia na Slovensku | Vlastnosti

BratislavaSlovensko – Situácia Gábora Pisniho je na Slovensku – v ostatnej Európe – vzácna.

Róm Bisni a jeho rodina žijú v obci Losorno severne od Bratislavy, hlavného mesta Slovenska. Keďže pracuje ako murár v obci, má povesť spoľahlivosti a remeselnej zručnosti.

„Moji bratia a ja máme prácu a nepotrebujeme sociálne zabezpečenie,“ povedal.

Primátor mesta Lupo Hubek uviedol, že väčšina Rómov v jeho obci je dobre integrovaná do slovenskej spoločnosti. „Tri štvrtiny Rómov tu pracujú, žijú v legálnom bývaní a prispievajú našej spoločnosti.“

Takéto úspešné príbehy Rómov však nie sú bežné, pretože sa snažia integrovať a často čelia zlému zaobchádzaniu a rasizmu. Napríklad Francúzsko bolo neskôr kritizované Policajti ho zastavili Počas školského výletu bolo do Kosova deportované 15-ročné rómske dievča.

Kontroverzia vo Francúzsku nasledovala po minulomesačnom pobúrení po vyjadreniach ministra vnútra Manuela Vallsa, že väčšina z 20 000 Rómov v krajine nemala v úmysle integrovať sa a mali by byť poslaní späť do krajín pôvodu.

Slovensko čelilo aj kritike za zaobchádzanie s Rómami. Minulý mesiac OSN Odsúdený Polícia za „porušovanie ľudských práv“ po júni Test Rómska chudobná štvrť na východe.

Napriek hospodárskemu rastu a integrácii Slovenska do Európskej únie mnohí z 500-tisícovej rómskej populácie naďalej žijú v extrémnej chudobe.

Rómska osada v Blavekom Stvardoku na Slovensku poskytuje ďalší prehľad problémov, ktorým táto etnická skupina čelí.

Hoci je to len pár kilometrov od Losorna, obe dediny sú iné. Osadu tu tvorí asi 100 dočasných domov, ktoré poskytujú ubytovanie pre viac ako 600 Rómov.

Všetky domy sú postavené načierno. Osadu od zvyšku obce oddeľuje plot a nerómske domy v jej okolí chránia ostnaté ploty alebo múry.

Mnohí Rómovia žijúci v Blavekom Stvardoku sú odkázaní na sociálne zabezpečenie. Pavel Olac má 50 rokov, je nezamestnaný a dostáva 60 eur (81 dolárov) mesačne na sociálnych dávkach.

„Kto vyžije zo 60 eur mesačne? Mám len dve možnosti: žobrať alebo kradnúť,“ povedal Olak.

Nikdy nedokončil základnú školu ani žiadne iné odborné vzdelanie a vyčíta rasizmu, že nedostal príležitosť. Ako mnoho Rómov, aj on sa vzdal hľadania práce.

Primátor Ivan Slezák uviedol, že sa niekoľkokrát snažil situáciu riešiť a obvinil Rómov, že sa nechcú integrovať a stať sa produktívnymi členmi spoločnosti.

„Tvária sa, že sú chudobní, ale všetci majú mobily, autá a televízory. Zároveň zbierajú sociálne dávky,“ povedal Slezák.

Dilema Európskej únie

Rómovia sú tradične kočovný národ, ktorý prišiel do Európy v 11. storočí zo severozápadných oblastí indického subkontinentu. Mnohí boli zajatí a predaných do otroctva.

O 500 000 Rómov Teraz žije na Slovensku deväť percent populácie. Z veľkej časti boli zanedbané sociálno-ekonomickou transformáciou, ktorá v krajine prebehla v posledných dvoch desaťročiach, poznačených pádom komunizmu. Dvojciferný ekonomický rasta jeho vstupom do Európskej únie v roku 2004.

Prieskum Organizácie Spojených národov v roku 2011 ukázal pretrvávajúci alarmujúci rozdiel v socioekonomických ukazovateľoch medzi rómskymi a nerómskymi občanmi na Slovensku.

Údaje sú v ostrom rozpore s tým, čo by sa očakávalo od členského štátu EÚ: iba 19 percent dospelých Rómov má ukončené stredoškolské vzdelanie v porovnaní so 78 percentami Nerómov. Viac ako 90 percent Rómov žije pod národnou hranicou chudoby a miera ich nezamestnanosti presahuje 70 percent. dva krát toľko Nerómov.

Pozorovatelia tvrdia, že zaostávanie Rómov v dosiahnutom vzdelaní udržiava cyklus nezamestnanosti, chudoby a závislosti.

„Iba 50 percent prvákov chodí do ôsmeho ročníka,“ povedala Al Jazeera Emília Kaganová, riaditeľka základnej školy v Plaveckom Štvartoku. „Rodičom a žiakom chýba zásadný záujem o učenie a mnohé rómske deti chodia do školy len preto, že dostanú obed zadarmo.“

Róm Plawecki Strawdog Riešenie [Simona Foltyn]

Škola sa stala de facto rómskou školou, keďže všetky nerómske deti boli presunuté do škôl v okolitých mestách.

Podľa Jaroslava Klinga z Rozvojového programu OSN sa základy sociálneho vylúčenia často kladú už v detstve. „Na Slovensku je vysoký podiel rómskych detí v špeciálnych školách. Tieto školy sú pre telesne a mentálne postihnutých, nie pre rómske deti. Často neovládajú jazyk.“

'Potrebujeme prácu'

V rokoch 2007-13 atď 185 miliónov eur z Európskeho sociálneho fondu (ESF). A vládne financovanie bolo venované projektom zameraným na podporu integrácie Rómov. Minulý rok, UNDP vydal správu Pri analýze pokroku takýchto programov fond nezameriava správne zásahy a má veľmi krátkodobý charakter.

„Nemôžete očakávať zmenu myslenia, generačnú výmenu v dvojročnom pláne. Ale takto bolo financovanie ESF doteraz nastavené,“ povedal Kling pre Al Jazeera.

Mnohé z týchto programov sa zameriavali na odbornú prípravu alebo vytváranie dočasných pracovných miest, ale po zavedení nemali trvalý vplyv na schopnosť Rómov nájsť si prácu.

„Nepotrebujeme projekty, potrebujeme pracovné miesta,“ citovala správa rómskeho účastníka projektu financovaného z ESF.

Slovenská vláda mala problém vymyslieť politiku na riešenie potrieb rómskej komunity.

Ministerstvo dopravy začiatkom tohto roka navrhlo nový stavebný zákon, ktorý nariaďoval odstraňovanie čiernych stavieb, čo by sa dotklo minimálne 10 000 rómskych domov. Ak by zákon prešiel, poskytol by nelegálnym nájomníkom lehotu na to, aby preventívne požiadali o povolenie. Rómske rodiny, ktoré si nebudú môcť legalizovať svoje bývanie, budú vysťahované a presťahované do vládnych bytov.

Niektorí vítajú odhodlané úsilie vlády ukončiť dlhotrvajúcu patovú situáciu v nelegálnych rómskych osadách, hoci mnohí kritizovali navrhovaný zákon ako nemilosrdný a zavádzajúci integráciu v nereálnom termíne bez toho, aby samosprávy mohli riešiť problém individuálne.

Niektorí Rómovia vnímajú zákon aj ako porušenie ich spôsobu života. „Nechceme opustiť našu osadu. Žijeme tu desiatky rokov. Všetko, čo potrebujeme, je, aby nám vláda poskytla vodu a kanalizáciu,“ povedala pre Al-Džazíru Rómka Blavecki zo Sturdoku a nepýtala sa. byť identifikovaný zo strachu z represálií.

Dlhotrvajúca marginalizácia Rómov vyvoláva pochybnosti o tom, či existuje skutočná vôľa nájsť udržateľné riešenie.