Rodovú rovnosť považujeme za otázku ľudských práv. Má to však aj výrazný ekonomický dopad.
„Najmä v časoch krízy je dôležité pozerať sa na výhody rodovej rovnosti,“ povedala pre EUobserver Carlien Schiele, riaditeľka Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE), agentúry EÚ.
-
Karlien Schiele, riaditeľka Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (Foto: Európska komisia)
Schiele tvrdil, že rodová rovnosť je „súčasťou riešenia“ pri riešení mnohých kríz, ktorým EÚ čelí.
Pokrok v dosahovaní rovnosti medzi mužmi a ženami je však veľmi pomalý.
Rodová rovnosť sa súčasným tempom dosiahne za 60 rokov, uviedol inštitút EIGE v roku 2020 na základe údajov z 27 členských štátov, ktoré agentúra zostavuje v ročnom indexe, ktorý sleduje pokrok v oblasti rodovej rovnosti.
„Ak bude trvať ďalších 60 rokov, kým sa dosiahne rodová rovnosť, znamená to, že nerovnosť bude naďalej ubližovať ľuďom. [it will hurt] A to je spôsob, akým sa našim ekonomikám darí,“ povedal riaditeľ inštitútu EIGE.
„Nie je to len otázka ľudských práv a práv žien, je to aj ekonomická otázka. Utrpeli tým ekonomiky,“ argumentoval Schiele.
Zlepšenie rodovej rovnosti v EÚ by mohlo viesť k zvýšeniu HDP na obyvateľa o 6,1 až 9,6 percenta do roku 2050, čo by predstavovalo 1,95 až 3,15 bilióna eur, Podľa štúdie EIGE.
Štúdia EIGE ukazuje, že to do roku 2050 vytvorí ďalších 10,5 milióna pracovných miest, z ktorých budú mať prospech ženy aj muži.
Nové pracovné miesta obsadené ženami sú obzvlášť dôležité, pretože pomáhajú znižovať chudobu. Ženy sú viac zasiahnuté chudobou ako muži kvôli menšej zamestnanosti a nižším platom.
„Vieme, že v Európskej únii je v súčasnosti veľa neaktívnych žien a pandémia Covid to ešte zhoršila. Ženy prišli o prácu alebo opustili prácu, pretože sa museli starať o svoje deti doma,“ povedal Schiele.
„Osobne si myslím, že je to škoda,“ povedal riaditeľ EIGE.
Práca, ktorá sa veľmi neoplatí
Odhadovaný vplyv rodovej rovnosti alebo nerovnosti na HDP sa v jednotlivých členských štátoch líši. V krajinách s veľkým priestorom na zlepšenie EIGE odhaduje 12-percentný nárast HDP do roku 2050.
Štúdia z roku 2017 zistila, že zlepšená rodová rovnosť by mala vyšší ekonomický dopad v Litve, Poľsku, Českej republike, na Slovensku, v Chorvátsku, Taliansku, Belgicku, Portugalsku, Bulharsku a Grécku.
„Je to investícia do ekonomiky. Účasť žien na trhu práce bude mať pozitívny vplyv na ekonomiku, takže môžeme zvýšiť HDP a vytvoriť viac pracovných miest,“ povedal Schiele.
Podľa Eurofoundu, agentúry EÚ zameranej na zlepšovanie životných a pracovných podmienok, niektoré sektory, v ktorých sú ženy nadmerne zastúpené, ako napríklad pohostinstvo a starostlivosť, zaznamenali počas pandémie COVID-19 väčšiu stratu pracovných miest ako iné. Objavené v roku 2022.
Pandémia posilnila rodové úlohy, zatiaľ čo zvýšený dopyt po neplatenej starostlivosti vytvoril pre ženy viac pracovných hodín.
Medzi pracujúcimi ľuďmi je celkový týždenný pracovný čas žien (platená a neplatená práca spolu) o 7 hodín dlhší ako u mužov v EÚ. Keď porovnateľní pracujú na plný úväzok s deťmi, celkový týždenný pracovný čas žien je takmer o 19 hodín dlhší ako u mužov, uvádza Eurofound.
To všetko naznačuje, že ženy častejšie ako muži zažívajú zhoršenie svojho celkového zdravotného stavu, vyššiu mieru depresie, nižšiu úroveň nádeje do budúcnosti a vyššiu mieru chudoby alebo sociálneho vylúčenia. .
Pomalé zotavenie
„Je dôležité, aby vlády niesli zodpovednosť za implementáciu iniciatív a vývoja v oblasti rodového hľadiska a rodovej rovnosti,“ povedal Schiele.
„Prichádza so záväzkom a politickou vôľou, čo je veľmi dôležité,“ povedal s tým, že sú potrebné aj zdroje.
Inštitút EIGE pracuje na štúdii o tom, do akej miery je rodová rovnosť zahrnutá do plánov obnovy COVID-19 členských štátov EÚ, ktorá bude zverejnená koncom tohto roka.
Schiele po odhalení niektorých predbežných zistení uviedol, že programy obnovy „pomohli ekonomicky zmierniť najhoršie rany“ a pomohli zmenšiť rozdiely v príjmoch medzi ženami a mužmi medzi obyvateľstvom v produktívnom veku.
Rodová rovnosť však nie je špecifickou potrebou, ako napríklad opatrenia v oblasti klímy alebo digitálna transformácia, ktoré treba brať do úvahy pri zostavovaní národných plánov na pridelenie 800 miliárd eur, ktoré sú k dispozícii vo financovaní EÚ, a ukazuje sa.
„Prelom bude mať jasné požiadavky a ukazovatele,“ povedala, inak môžu vlády „zabudnúť“ integrovať rodovú rovnosť do svojich ekonomických plánov.
„Ak chceme zlepšiť situáciu rodovej rovnosti, musíme investovať do zručností, ľudí, programov,“ dodala.
Napriek súčasnej kríze Scheele tvrdil, že rodová rovnosť nemôže byť až na druhom mieste.
„Čo ma zaráža, je, že v čase krízy ľudia hovoria, že rodovú rovnosť dáme bokom. Teraz sa najprv porozprávajme o dôležitých otázkach, musíme vyriešiť krízu,“ povedala.
Vlády chcú reagovať na potreby občanov, ale občanmi sú ženy aj muži, povedal.
„Bez ohľadu na to, akú krízu máme, akúkoľvek politiku navrhneme, akúkoľvek legislatívu, ktorú spustíme, akékoľvek programy, ktoré realizujeme na národnej a európskej úrovni, je veľmi dôležité, aby sme sa pozreli na vplyv týchto politík. Pozrite sa, kde reagujú na potreby žien a muži, chlapci a dievčatá,“ povedal Schiele.
