Želenskij vystupuje v Bezpečnostnej rade OSN o „genocíde“ Ruska The Guardian Nigeria News
Ukrajinský prezident Volodymyr Želenskij v utorok vyzval Organizáciu Spojených národov. Vystúpi s prejavom v Bezpečnostnej rade, kde sa očakáva, že bude požadovať prísnejšie nové sankcie voči Moskve pre údajné „vojnové zločiny“ a „genocídu“ v Pucha.
Prvá reč o tele Želenského po ruskej invázii prišla po emotívnej ceste do Pucha, kde po stiahnutí ruských jednotiek našli desiatky tiel.
Hrôzostrašné obrázky mŕtvol ležiacich na uliciach, ako niektorí so zviazanými rukami za chrbtom, vyvolali medzinárodné odsúdenie Ruska.
Moskva zodpovednosť odmietla a naznačila, že obrázky boli falošné alebo že k úmrtiam došlo po stiahnutí ruských jednotiek z oblasti.
Novo zverejnené satelitné snímky zhotovené spoločnosťou Maxer Technologies v polovici marca však ukázali niektoré telá, ktoré objavili ukrajinskí vojaci a videli novinári ešte pred stiahnutím Ruska.
Selenskij v pondelok strávil pol hodiny v Púche v pancieri a s viditeľným zármutkom, kde zo zabitia obvinil ruských vojakov.
„Sú to vojnové zločiny a svet to uzná ako genocídu,“ povedal.
Neskôr vo svojom nočnom prejave povedal, že „sankcie proti Rusku za masakrovanie civilistov musia byť konečne posilnené“.
„Ale… mali by stovky našich ľudí zomrieť v agónii, aby niektorí európski lídri konečne pochopili, že ruská vláda si zaslúži ten najintenzívnejší tlak?“ Pýta sa to vo videu zverejnenom na Telegrame.
Vyzval na ďalšie zbrane od západných spojencov a povedal, že vybavenie mohlo zachrániť tisíce ľudí.
„Neobviňujem vás, viním len ruskú armádu,“ povedal. „Ale možno si pomohol.“
Ďalšie obmedzenia pre „tento týždeň“
Ukrajinskí spojenci obvinili zo zabitia Pucca vojnové zločiny a Európska únia ponúkla, že pošle vyšetrovateľov, aby zhromaždili dôkazy.
Americký prezident Joe Biden povedal novinárom v Bielom dome, že by sa malo začať „vyšetrovanie vojnových zločinov“, pričom ruský prezident Vladimir Putin to označil za „vojnového zločinca“.
Biely dom tento týždeň oznámil nové sankcie voči Moskve, pričom Francúzsko navrhuje prijať nové opatrenia zamerané na ruský export ropy a uhlia.
Nemecko však varovalo, že Rusko čoskoro zastaví plyn.
Všetky ekonomické väzby s Ruskom musia byť prerušené, „povedal nemecký minister financií Christian Lindner.“ Zatiaľ však nemôžeme obmedziť dodávky plynu. Potrebujeme nejaký čas.“
Na inom mieste Spojené štáty a Británia uviedli, že pozastavia členstvo Ruska v Rade OSN pre ľudské práva, čím označili Moskvu za „neuveriteľnú“.
Takzvaná OSN „strašná provokácia ukrajinských extrémistov v Pucha“. Rusko vyzvalo na zasadnutie Bezpečnostnej rady, ale Británia, ktorá rade predsedá, žiadosť zatiaľ zamietla.
Objavujú sa ďalšie hrôzy
Celá povaha zabíjania v Pucha a ďalších oblastiach, kde sa ruské jednotky stiahli, je stále spojená.
V suteréne detskej ozdravovne v Pucha našli v pondelok telá piatich mužov. Ukrajinská štátna prokuratúra uviedla, že išlo o neozbrojených civilistov a ruskí vojaci ich zviazali, zbili a zabili.
V Motijine, západne od Kyjeva, ukrajinská polícia ukázala reportérom AFP telá piatich civilistov vrátane starostu dediny so zviazanými rukami.
Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že z oblasti Kyjeva sa podarilo nájsť viac ako 400 tiel civilistov, mnohé z nich pochovali v masových hroboch.
Zhelenský však varoval, že úmrtia v Pucha môžu byť len špičkou ľadovca a dodal, že má informácie, že na miestach, ako je neďaleká Porodianka, bolo zabitých viac ľudí.
Reportéri agentúry AFP túto oblasť nakrátko navštívili a na uliciach nenašli žiadne telá, no miestni obyvatelia hlásili niekoľko úmrtí.
Rafiq Asimov (58) povedal: „Viem, že bolo zabitých päť civilistov.
„Pochoval som šesť ľudí,“ povedal Volodymyr Nahorni, ďalší obyvateľ. „V troskách je viac ľudí.“
„Klasterová munícia“ v Mykolajive
Odchod Ruska z Kyjeva sa považuje za ústredný bod obnovenej ofenzívy na východe a juhu krajiny, kde sa Moskva snaží integrovať okupovaný Krym a separatistické regióny Doneck a Lukansk.
Ukrajinská vláda varovala, že Moskva sa pripravuje na „rozsiahlu“ ofenzívu na východe a regionálne úrady vyzývajú civilistov, aby opustili Lukansk zo strachu pred veľkou ruskou ofenzívou.
Pentagon odhaduje, že Rusko stiahlo dve tretiny svojich jednotiek v okolí Kyjeva a Biely dom varoval, že ďalšiu fázu vojny možno „merať na mesiace alebo viac“ s presunom jednotiek na východ a juh.
Dokonca aj v oblastiach, kde sa vojaci stiahli, pretrvávajú obavy, pričom starosta Kyjeva Vitalij Kličko ako dôvod pokračujúceho ostreľovania a rizika nevybuchnutej munície povedal obyvateľom, aby počkali, kým sa vrátia.
Cez noc sa vo veľkej časti krajiny, od Ľvova na západe až po Mykolajiv na juhu, rozozvučali letecké sirény. Úrady v pondelok informovali, že pri ruskej ofenzíve zahynulo 10 civilistov a 46 bolo zranených.
Uviedol, že civilisti ukrajinských ozbrojených síl použili kazetovú muníciu, ktorá explodovala vo vzduchu a poslala desiatky malých bômb do veľkej oblasti.
2008 OSN Konferencia zakazuje výrobu a používanie zbraní, ale Rusko ani Ukrajina ju nepodpísali.
Ukrajinská armáda uviedla, že spustila paľbu na obytné a zdravotnícke zariadenia vrátane detskej nemocnice.
„Sú tam mŕtvi a zranení, vrátane detí,“ uvádza sa v správe.
Inde na juhu panujú obavy o civilistov uväznených v obliehanom meste Mariupol.
Úrady uvádzajú, že v meste bolo zabitých najmenej 5000 ľudí, z ktorých 90 percent bolo zničených, uviedol starosta Vadim Poychenko.
Vo vnútri je stále uväznených asi 130 000 obyvateľov a snahy o ich evakuáciu sú teraz pozastavené v dôsledku „neúnavných“ bombových útokov, povedal.
Červený kríž v pondelok uviedol, že tím vyslaný na pomoc pri evakuácii civilistov z Mariupolu zadržala polícia na území kontrolovanom Ruskom.
Podľa ukrajinských odhadov si najhorší konflikt v Európe za posledné desaťročia od ruskej invázie z 24. februára vyžiadal 20 000 obetí.
Podľa OSN z krajiny utieklo viac ako 4,2 milióna Ukrajincov a približne 6,5 milióna bolo vnútorne vysídlených.