Hlavné správy

Prečo krajiny v strednej Európe zaostávajú za svojimi západnými susedmi v získavaní grantov Európskej rady pre výskum

Kľúčoví členovia vedeckých akadémií a inštitúcií strednej a východnej Európy tvrdia, že je potrebné urobiť viac, aby sa zlepšila miera úspešnosti regiónu pri získavaní grantov Európskej rady pre výskum (ERC) udeľovaných v rámci programu Horizont Európa, hlavného programu EÚ na financovanie výskumu a inovácií.

V rokoch 2007 až 2021 získalo granty ERC menej ako 8 % žiadateľov v strednej a východnej Európe v porovnaní s 15 % – 16 % žiadateľov v Holandsku, Nemecku a Francúzsku.

Údaje ERC ukazujú, že celková suma financovania ERC od jej založenia v roku 2007 pre výskumníkov z Vyšehradskej štvorky z Maďarska, Poľska, Českej republiky a Slovenska bola 6,6-krát nižšia ako v prípade výskumníkov z Holandska. .

Gergely Bőhm, vedúci Kancelárie predsedu Maďarskej akadémie vied a národného kontaktného bodu pre ERC v Maďarsku, uviedol, že nejde o nový problém. „Od začiatku rámcových programov pre výskum v EÚ je to problém,“ povedal.

ERC udeľuje granty len na základe zásluh, čo znamená, že výskumníkom v krajinách s nízkou výkonnosťou v oblasti výskumu a inovácií je menej pravdepodobné, že získajú prestížne ocenenia. „Niektoré krajiny to trochu dobiehajú, ale stále je rozdiel obrovský,“ povedal Bohm.

Akademici odmietajú myšlienku, že ERC je zaujatá voči výskumníkom zo strednej a východnej Európy, namiesto toho poukazujú na nízke národné investície do výskumu a vývoja a slabú inštitucionálnu podporu ako hlavné dôvody výkonnostnej medzery.

Všetky štyri krajiny Vyšehradskej štvorky vyčleňujú na výskum a vývoj menej ako priemer EÚ 2,3 % HDP. Ukazujú to štatistiky za rok 2020. Česká republika dáva do výskumu a vývoja 2 % HDP, čo je od roku 2010 nárast o 0,7 percentuálneho bodu. Druhé je Maďarsko s 1,6 %, nasleduje Poľsko s 1,4 % a Slovensko s 0,9 %.

Poľsko za posledných 10 rokov zvýšilo svoje výdavky na výskum a vývoj o 0,7 percentuálneho bodu, ale to nestačí, hovorí Pawel Rowiski, podpredseda Poľskej akadémie vied. „Určite by som povedal, že suma vynaložená na výskum v našich krajinách je veľmi nízka,“ povedal.

Financovanie je vzácne a rozložené veľmi slabo, takže všetky výskumné skupiny dostávajú málo peňazí. „Musíme sa zamerať na financovanie tých najlepších programov, aby sme sa uistili, že dostanú peniaze, ktoré potrebujú,“ povedal Rowisky.

READ  Po incidente na invalidnom vozíku podpísal Carson Pryor s tímom na Slovensku

Poľská akadémia vied je inštitúcia excelentnosti v oblasti vedy, ktorá sa venuje pomoci vynikajúcim výskumníkom pri príprave žiadostí ERC. V roku 2021 bolo desiatim výskumníkom v Poľsku udelené počiatočné granty ERC, čo je obrovský nárast, keď v predchádzajúcich rokoch neboli viac ako dva – a v niektorých prípadoch ani jeden.

Zatiaľ čo Rowiński hovorí o excelentnosti vedeckej oblasti, nie je jasné, či väčšina výskumníkov, ktorí sa dostanú do druhej fázy procesu žiadosti o grant, by mala získať všetky uznania za pokrok, ktorý dosiahli s určitou podporou.

Počet úspešných štartovacích grantov ERC v každej krajine v rokoch 2007 až 2021.

Príliš málo príspevkov

Za hranicami Slovenska výskumníci nepodávajú dostatok žiadostí o ERC, uviedol Martin Weinhart, prvý podpredseda Slovenskej akadémie vied a národný zástupca Slovenska pre ERC. „To je prvý problém,“ povedal Weinhart.

Len jedinému slovenskému výskumníkovi Janovi Tagákovi sa podarilo získať financie z ERC. Prvýkrát získal startup grant v roku 2013, po ktorom nasledoval proof of concept grant v roku 2018. Podľa Weinharta Slovensko potrebuje systém, aby výskumníci písali svoje návrhy a predkladali ich, keďže mnohí sa počas procesu odradia a od nápadu upustia. Absolútne.

Ďalším problémom je, že výskumníci nie sú vyškolení na to, aby stručne vysvetlili svoje návrhy v rámci päťstranového limitu prihlášky ERC, aj keď majú skvelý nápad s veľkým potenciálom. „Ľudia zvyčajne idú príliš hlboko do detailov a nedostanú sa k veci,“ povedal Weinhart.

Bőhm, Rowiński a Venhart sa zhodujú, že najzásadnejšou prekážkou úspechu výskumníkov v strednej a východnej Európe je nedostatok skúseností s vykonávaním nezávislého výskumu. Mladí výskumníci sú veľmi oddaní školiteľom doktorandského štúdia a zdráhajú sa získať nezávislé skúsenosti v zahraničí.

„Osobne som prepustil najlepších doktorandov, ktorých som mal, a museli robiť postdoktorandov v zahraničí,“ povedal Weinhart. „Možno sa vrátia, možno nie, pre nás to nie je skvelé, ale pre nich je to skvelé.

Rýchlosť v Maďarsku

Podľa Weinharta by sa tieto problémy dali napraviť, ak by Slovensko túto iniciatívu zopakovalo (Lentulet) grantový program zriadila Maďarská akadémia vied v roku 2009. Pôvodne bol zavedený s cieľom povzbudiť maďarských výskumníkov pracujúcich v zahraničí, aby vytvorili svoje vlastné výskumné skupiny, alebo aby špičkových maďarských vedcov udržali doma. Grant však nakoniec urobil viac.

„Veľmi to pomohlo aj aplikáciám ERC,“ povedal Bőhm. Výskumníci, ktorí získali granty Momentum, mali dôkazy, že môžu viesť výskumné tímy a zvládnuť väčšie granty od ERC. „Traja z našich troch víťazov grantu koordinátora ERC v roku 2021 sú príjemcami grantu hybnosti a prepojenie je vo všeobecnosti obrovské,“ povedal Bőhm.

Slovenská akadémia vied zriadila podobný systém v menšom rozsahu, ktorý sa osvedčil. Traja slovenskí výskumníci sa v tohtoročnom inauguračnom grantovom procese ERC umiestnili na druhom mieste.

Weinhart však tvrdí, že projekt potrebuje viac vládnych financií. „Ak by mali financovať 30 vedcov každý rok, verím, že do piatich či 10 rokov by bola situácia výrazne iná,“ povedal.

vytváranie sietí

Výskumné ústavy v strednej a východnej Európe potrebujú vybudovať lepšie medzinárodné siete, povedal Istvan Szabo, viceprezident pre vedu a medzinárodné záležitosti maďarského Úradu pre výskum, vývoj a inovácie.

Univerzity a výskumné ústavy v západnej Európe sú veľmi dobre prepojené a pravidelne spolupracujú, zatiaľ čo tie vo východnej Európe sú mimo dosahu.

„Vzťahy medzi výskumnými inštitúciami sú zvyčajne štruktúrované na báze peer-to-peer,“ povedal Szabo. „Šanca, že maďarský výskumný ústav bude komunikovať s nemeckým výskumným ústavom bez toho, aby niekoho osobne poznal, je mizivá.“

Takúto spoluprácu môže brzdiť jednoduchý fakt, že západní vedci menej inklinujú k výskumu v menej prestížnych krajinách východnej Európy.

Výskumný ústav ELI-ALPS v Szegede v Maďarsku, ktorý otvoril svoje brány v roku 2021, je prvou celoeurópskou výskumnou infraštruktúrou vybudovanou v nových členských štátoch EÚ strednej a východnej Európy. Má jednu z najpokročilejších vysokovýkonných laserových infraštruktúr na svete, ale má problémy prilákať výskumníkov zo západnej Európy. „Je to kvalitná výskumná infraštruktúra,“ povedal Szabo. „Ale z nejakého dôvodu sa to nezdá dosť atraktívne.“

READ  Ukrajinský veľvyslanec na Slovensku reaguje na slová premiéra Fica o "provokácii Ruska"

ERC si je vedomá problému

O výkonnostnej medzere ERC sa diskutovalo začiatkom tohto roka Schôdzka Vedecké akadémie v krajinách Vyšehradskej štvorky. Philippe Kuppers, vedúci oddelenia biologických vied riadiacej agentúry ERC, uznal rozsah problému. „Samozrejme, vieme, že 50 % grantov ERC ide 40 alebo 50 špičkovým výskumným inštitúciám,“ povedal.

Coopers povzbudili viac výskumníkov, aby sa zúčastnili programu Visiting Fellowship ERC a mentorského úsilia, aby zvýšili svoje šance na získanie grantu ERC.

Štipendijný program umožňuje potenciálnym kandidátom ERC získať skúsenosti s úspešnými kandidátmi ERC po dobu až šiestich mesiacov, zatiaľ čo program mentoringu pripravuje kandidátov na proces podávania žiadostí o ERC.

Nádej do budúcnosti

Víťaz inauguračného grantu ERC Tomáš Slanina, ktorý vedie výskumnú skupinu na Ústave organickej chémie a biochémie v Českej republike, hovorí, že víťazstvo prichádza so skúsenosťami. Jeho prvá žiadosť o grant ERC v roku 2018 bola zamietnutá, no v roku 2021 to skúsil znova a vyhral.

„Mal som skvelý životopis a niekoľko predbežných údajov, na ktorých sme už pracovali,“ povedal Slanina. „Ale spôsob, akým som si stanovil konečný výskumný cieľ druhýkrát, nebol taký dôležitý ako to, ako som projekt navrhol a koľko práce som doň vložil.“

Pre Slaninu bol proces hodnotenia ERC spravodlivý. Dôvod, prečo výskumníci v krajinách Vyšehradskej štvorky nie sú úspešní, je ten, že ich západní kolegovia majú korene inde. „ERC je o veľkých nápadoch a vysokorizikových projektoch, pri ktorých neexistuje žiadna istota o výsledkoch,“ povedal.

Výskumníci sú zvyknutí na národné projekty, pri ktorých hrajú na istotu a dbajú na to, aby nesľubovali prehnane to, čo môžu dodať. „Musíme úplne zmeniť spôsob, akým uvažujeme o výskumnom programe, a musíme byť odvážni,“ povedal Slanina.

Related Articles

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button
Close
Close