Výskumníci ponúkajú nové vysvetlenie pre 4000 rokov starú hrobku

Zásadné technologické zmeny často spôsobujú aj hlboké sociálne zmeny. Vidno to nielen v súčasnom prípade digitalizácie, ale aj v prípade industrializácie v 19. storočí či zavedení bronzu ako pracovného materiálu niekedy pred 4000 rokmi. Pochopenie takýchto prechodných období v minulosti môže pomôcť lepšie charakterizovať súčasné procesy.

Dvaja archeológovia zo skupiny Roots Cluster of Excellence Univerzity v Kiel teraz v časopise zverejnili štúdiu. Slovenská archeológia Vnáša nové svetlo do chronológie a sociálnej štruktúry kultúry Nidra zo staršej doby bronzovej na území dnešného Slovenska. Nový výskum na Výčapoch-Opatovciach Cintorín 75 kilometrov severovýchodne od Bratislavy, čo dokazuje skoršie predpoklady, že rôzne časti cintorína vznikali postupne.

„Podarilo sa nám ukázať pomocou nového datovania prírodných vied, že skúmané pohrebiská boli zriadené viac-menej súčasne. Je teda pravdepodobnejšie, že rôzne hrobové predmety budú interpretované sociálne, nie časovo,“ vysvetľuje jeden z dvoch autorov. Fajn Wilkes.

Jej kolega a spoluautor Henry Scorna dodáva: „Táto štúdia otvára nové možnosti interpretácie tejto významnej hrobky, ktorá je kľúčová pre pochopenie staršej doby bronzovej v juhovýchodnej Európe.“

Pohrebisko Výčapy-Opatovce je archeológom známe už od 50. rokov 20. storočia. Archeologicky bolo preskúmaných viac ako 300 hrobov – väčšinu z nich možno priradiť k takzvanej kultúre Nidra. Išlo o kultúru staršej doby bronzovej na severozápadnom okraji Karpatskej kotliny. Výčapy-Opatovce sú jedným z najväčších cintorínov priradených tejto archeologickej kultúre.

Staršia doba bronzová na juhozápadnom Slovensku, asi pred 4000 rokmi, bola charakteristická radikálnymi spoločenskými a ekonomickými zmenami. Región, ktorý sa nachádza na severnom okraji Karpát a neďaleko Moravskej brány, zohráva významnú sprostredkovateľskú úlohu medzi strednou a juhovýchodnou Európou. Napriek tomuto významu je pre staršiu dobu bronzovú na Slovensku k dispozícii veľmi málo datovania založeného na meraní izotopu uhlíka C14.

Predchádzajúca štúdia pohrebiska Výčapy-Opatovce preto zaradila jednotlivé hrobové skupiny do niekoľkých chronologických etáp len podľa hrobovej výbavy a z nej rekonštruovaného odevného dedičstva.

V roku 2021 nechali dvaja autori aktuálnej štúdie datovať vzorky z cintorína metódou C14 a vyhodnotili výsledky. Jasne ukazujú, že pohrebiská s rôznymi odevnými tradíciami sú si časovo veľmi blízke.

„Môžeme dospieť k záveru, že rôzne sociálne skupiny tu boli pochované v zhlukoch,“ vysvetľuje Finn Wilkes.

Henry Scorna dodáva: „V každom prípade sa hroby okolo obzvlášť bohato zdobených hrobiek nachádzajú aj v iných prehistorických hroboch, takže to vlastne nie je prekvapujúce.“

Autori, ktorí uskutočnili štúdiu ako súčasť svojej doktorandskej práce v ROOTS Cluster of Excellence, dúfajú, že otvoria nové diskusie a ďalšie interpretačné pohľady na staršiu dobu bronzovú, fascinujúce a dynamické obdobie európskej prehistórie.