Komisia neinformuje o pokroku v oblasti energetiky Slovenska, klimatického plánu – EURACTIV.com

Slovensko, podobne ako ostatné členské štáty, zmeškalo termín 15. marca na zaslanie správy Európskej komisii, ktorá mapuje jeho pokrok pri plnení cieľov v oblasti klímy a obnoviteľných zdrojov, informoval EURACTIV Slovensko.

Správa o pokroku v Národnom klimatickom a energetickom programe (NECP) sumarizuje, do akej miery je členský štát na ceste k splneniu svojich cieľov v oblasti klímy a obnoviteľných zdrojov a musí byť Európskej komisii zasielaná každé dva roky.

Slovensko Zmeškal termín Vzhľadom na zložitosť dvojročného výkazníctva a technické ťažkosti pri zadávaní údajov do nových informačných systémov GR ENER a GR ENVI, informovalo Ministerstvo hospodárstva SR.

„Chýbajúce údaje budú doplnené čo najskôr. Európsku komisiu sme vopred informovali o predpokladanom čiastočnom omeškaní,“ informoval EURACTIV Slovensko tlačový odbor ministerstva. Na otázku, kedy plánuje správu odoslať alebo zverejniť, ministerstvo odpovedalo: „Po doplnení a overení všetkých nahlásených údajov a správy.“

S odoslaním správy meškali aj ďalšie členské štáty EÚ.

Iba 15 krajín predložilo svoje správy o implementácii NECP do dátumu zverejnenia, hoci len Fínsko a Holandsko dodržali termín na predkladanie správ o pokroku.

Medzitým musia členské štáty EÚ predložiť aktualizácie svojich národných energetických a klimatických plánov do júna.

Plán Slovenska vypracovaný v roku 2019 musí byť v súlade s novým klimatickým cieľom EÚ znížiť emisie do roku 2030 minimálne o 55 % a zohľadňovať stratégiu „REPowerEU“ na zníženie závislosti od dovozu palív z Ruska.

V decembri 2022 Komisia zverejnila usmernenie o tom, aké podmienky musia členské štáty splniť pri nových projektoch. Musia použiť takzvaný európsky semester, ročné hodnotenie, ktoré krajinám dáva Európska komisia ako základ na písanie nových energetických plánov.

Komisia vo svojich najnovších odporúčaniach varovala Slovensko, že nedostatočne implementuje obnoviteľné zdroje energie na „zníženie závislosti od dovozu fosílnych palív z Ruska a zmiernenie rizika energetickej chudoby“.

(Michal Hudec | EURACTIV.sk)