Nový slovenský populistický premiér oznámil koniec vojenskej pomoci Ukrajine

Zverejnené dňa: 26.10.2023 – 12:19Zmenené: 26.10.2023 – 14:02

3 minúty

Fico poslancom povedal, že krajina už „nebude Ukrajine dodávať zbrane“, čím zopakoval sľuby z jeho predvolebnej kampane, že poskytne humanitárnu pomoc svojmu vojnou zničenému susedovi.

„Podporil by som nulovú vojenskú pomoc Ukrajine… Najlepším riešením, ktoré pre Ukrajinu máme, je okamžité zastavenie vojenských operácií. EÚ sa musí zmeniť z dodávateľa zbraní na mierotvorcu,“ dodal.

Rusko okamžite odmietlo rozhodnutie Slovenska ukončiť vojenskú pomoc Ukrajine s tým, že má vplyv na 20 mesiacov trvajúci konflikt.

„Slovensko nemá až takú veľkú úlohu v dodávkach zbraní, takže to neovplyvňuje celý proces,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku ohľadom rozhodnutia Bratislavy.

Ukrajinské ministerstvo zahraničia na otázku AFP o rozhodnutí odmietlo komentovať.

Predchádzajúca prozápadná bratislavská vláda prejavila silnú podporu Ukrajine.

Stredoeurópska krajina s 5,4 miliónmi obyvateľov je prvou krajinou NATO, ktorá darovala bojové lietadlá svojmu vojnou zničenému susedovi.

Podľa Kielského inštitútu so sídlom v Nemecku Slovensko prisľúbilo Ukrajine do júla 2023 celkovú vládnu podporu vo výške 680 miliónov eur.

Po Nórsku, pobaltských krajinách, Dánsku a Poľsku patrí Slovensko medzi krajiny s najväčšou vládnou podporou Ukrajine (0,65 percenta HDP).

hodnota indexu

Ficova strana však minulý mesiac vyhrala referendum o prísľuboch ukončiť vojenskú pomoc Ukrajine, čo vyvolalo obavy z trhlín v západnej podpore Kyjeva.

Slovenský politológ Branislav Kováčič pre agentúru AFP povedal, že Ukrajine „neminie úroveň (pomoci) poskytnutej Slovenskom“, ale dodal, že „akákoľvek strata solidarity a podpory má symbolický význam“.

V poslednom čase sa zhoršili aj úzke vzťahy Ukrajiny so susedným Poľskom.

Figo po víťazstve svojej strany vyzval na mierové rokovania s tým, že „ľudia na Slovensku majú väčšie problémy (ktoré treba riešiť) ako Ukrajina“ a „viac zabíjania nikomu nepomôže“.

Pred poľskými všeobecnými voľbami minulý mesiac Varšava uviedla, že obmedzuje dodávky zbraní do Kyjeva, pretože potrebuje vybudovať vlastnú armádu.

Nasledovala verejná diplomatická hádka, keď poľský prezident Andrzej Duda prirovnal Ukrajinu k „topiacemu sa mužovi“, ktorý sa vyhrážal, že svojich záchrancov vtiahne do vody.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v tom čase na pôde OSN povedal, že niektoré krajiny EÚ sú „solidárne“, a tým „implicitne podporujú Rusko“.

Figo, ktorý sa zúčastní štvrtkového summitu EÚ v Bruseli, tiež vyjadril nesúhlas so sankciami proti Rusku.

„Nebudem hlasovať za žiadne sankcie voči Rusku, kým neuvidíme analýzu vplyvu Ruska na Slovensku,“ povedal.

„Ak nám takéto sankcie ako väčšina ekonomických sankcií škodia, nie je dôvod ich podporovať.“

Potriasol si rukou s Putinom

Fico sa vyjadril deň po vymenovaní jeho trojkoaličnej vlády.

Patria medzi ne Ficov ľavicový Smar-SD, krajne pravicová a proruská SNS a HLAS-SD, odštiepenci od Smaru.

SNS zdieľa Ficov zarytý protiutečenecký postoj a populistické sklony.

Jej proruský líder a bývalý predseda parlamentu Andrej Danko v júli povedal, že Rusmi okupované územia nie sú „historicky ukrajinské“.

Preslávil sa tým, že si podal ruku s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, urobil si selfie s predsedom ruskej Štátnej dumy Vjačeslavom Volodinom a označil ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova za „môj drahý priateľ“.

Podľa bratislavského think tanku Globecheck je Slovensko jednou z najviac proruských krajín v EÚ.

„Presvedčenie respondentov, že Rusko je zodpovedné za vojnu na Ukrajine, bolo len 40 percent, pričom väčšina z nich sa stala obeťou dezinformácií a obviňovala Ukrajinu alebo Západ,“ uvádza sa v správe z roku 2023.

V porovnaní so susedným Českom je to 71 percent.

(AFP)