Viac ako polovica Slovákov nevie, čo by mala veriť o koronavírusoch: Mnoho dôveruje sprisahaniam

Za posledných šesť mesiacov sa okrem nových vedeckých poznatkov o koronavíruse objavilo aj množstvo hoaxov a dezinformácií. Ľudia, ktorí veria v dezinformácie, ich nepovažujú za nepravdivé správy, naopak, ako hoaxy často vnímajú správy zo štandardných médií.

Keďže viac ako polovica (54%) populácie súhlasila s tvrdením, že nevie, ktorým informáciám o koronavírusoch by mali dôverovať, sociológ Roman Pudmarčík z výskumnej agentúry vysvetlil, že preto sa už respondentov nepýtali, či sa stretli alebo s čím sa stretávajú myslel na dezinformacie. „Urobili sme im niekoľko rôznych vyhlásení, ktorých pravdivosť museli vyhodnotiť,“ objasnil Pudmarčíkovu metódu.

Dôležitosť závesov pre väčšinu populácie nebola spochybnená. Takmer tri štvrtiny (72%) ľudí považuje tvrdenie, že závoj môže pomôcť zabrániť šíreniu koronavírusu, za pravdivé. Takmer polovica (48%) populácie považuje za pravdivé, že šírenie vírusu sa dá zastaviť vakcínou, avšak iba 27% respondentov považuje povinnosť očkovania za správnu. 33% ľudí si myslí, že vakcína proti koronavírusom môže byť pre človeka nebezpečná.

Z hľadiska ochrany pred vírusom považuje 35% respondentov premnoženie populácie a vytvorenie kolektívnej imunity za vhodné riešenie, zatiaľ čo 27% súhlasí s tým, že by uprednostnilo dobrovoľnú koronavírusovú infekciu, aby nemuseli byť v neskoršom veku obmedzený.

Slováci tiež veria v hoax počas pandémie

Najmenej každý štvrtý človek verí vo výroky, ktoré sa často objavovali v dezinformačných médiách a na sociálnych sieťach. 47% populácie súhlasí s tým, že koronavírus pochádza z laboratória a bol uvoľnený zámerne. 42% tiež súhlasí s tvrdením, že koronavírus bol umelo vyrobený na použitie farmaceutickými spoločnosťami a médiami a ďalších 42% si myslí, že dýchanie vlastného CO2 pri použití závoja je zdraviu nebezpečné.

Prezidentka Čaputová je počas pandémie najdôveryhodnejšia

Prezidentka Zuzana Čaputová sa teší najväčšej dôvere medzi ľuďmi pri riešení situácie s koronavírusmi. Dôveru v tejto súvislosti vyjadrili takmer dve tretiny (64%) populácie. Okrem prezidenta boli do testu dôveryhodnosti zahrnuté ďalšie osoby alebo inštitúcie, ktoré môžu aktívne ovplyvňovať ďalší vývoj v riešení pandémie a jej účinkov, uviedol Ipsos v tlačovej správe.

Zdroj: Ipsos

Z týchto aktérov získal najmenšiu dôveru predseda vlády Igor Matovič, ktorému dôveruje 37% ľudí. Ľudia, ktorí dôverujú predsedovi vlády, sa najčastejšie prirodzene vyskytovali v skupine, ktorá v posledných parlamentných voľbách hlasovala za OĽANO. Ani medzi voličmi Obyčajných ľudí však nie je pozícia Igora Matoviča vnímaná iba pozitívne – 28% z nich mu nedôveruje pri riešení súčasnej krízy. Minister dôvery Marek Krajčí (44%) a vláda SR (42%) tiež získali väčšiu dôveru ako predseda vlády.

Prieskum sa uskutočnil na vzorke 1 050 respondentov vo veku 18 a viac rokov od 29. septembra do 1. októbra pomocou online zberu údajov.