Ako fungujú voľby do USA a čo sa môže stať, ak Trump nechce odísť (Otázky a odpovede) – Denník N

Americké voľby budú v utorok 3. novembra 2020. V praxi však už prebieha hlasovanie, pričom voliť majú milióny Američanov, ktorí majú tendenciu voliť skôr, väčšinou poštou.

Počet hlasov odovzdaných na diaľku bude tento rok rekordný kvôli pandémii. Očakáva sa, že túto príležitosť využije 80 miliónov ľudí.

Okrem prezidenta si Američania volia všetkých zástupcov v Snemovni reprezentantov, 35 zo 100 senátorov a 11 guvernérov.

V hre teda nie je len Biely dom, ale aj kontrola nad oboma komorami Kongresu. Očakáva sa, že demokrati si ponechajú väčšinu v Snemovni reprezentantov, čo môže byť v Senáte vzrušujúcejšie.

Republikáni majú v súčasnosti tesnú väčšinu (53 kresiel). Demokrati by preto potrebovali vyhrať voľby najmenej v troch, respektíve v štyroch štátoch. Ak vyhrajú prezidentské voľby, budú mať aj viceprezidenta, ktorý predsedá senátu a má rozhodujúci hlas v prípade „remízy“ v hlasovaní. V takom prípade by im stačilo 50 senátorov.

V texte sa dozviete:

• aké sú hlavné témy volieb a prečo sú výnimočné,
• ako fungujú voľby a prečo automaticky nevyhráva ten, kto má viac hlasov od ľudí,
• či existuje riziko, že Trump moc neodovzdá,
• prečo sa hovorí, že niektoré štáty sú kľúčové.

Kto kandiduje?

Obaja prezidentskí kandidáti sú veľmi dobre známi. Pozíciu obhajuje Donald Trump, ktorý ide voliť v tandeme so svojím viceprezidentom Mikeom Penceom.

Demokratická strana nominovala Joea Bidena do boja s Trumpom. Sedemdesiatdeväťročný politik je osem rokov viceprezidentom Barackom Obamom, predtým 36 rokov zastupoval štát Delaware v Senáte. Biden si za svoju kandidátku na viceprezidentku vybral kalifornskú senátorku Kamalu Harris.

Do volieb sa uchádzajú aj ďalší kandidáti z menších hnutí, ako sú Strana zelených alebo Strana liberálov. Skutočnú šancu na zvolenie však má iba Biden alebo Trump, ktorí sú na hlasovacích lístkoch vo všetkých 50 štátoch USA.

Zaujímavosťou je, že spomínané menšie strany nemajú tento rok tak významných kandidátov ako v roku 2016. Aj keď nemali šancu zvíťaziť ani pred štyrmi rokmi, libertariáni a Zelení získali spolu takmer 6 miliónov hlasov. Vzhľadom na blízke voľby, ktoré sa očakávajú tento rok, to nie je zanedbateľné.

Čím sú tieto voľby špeciálne?

Demokrati aj republikáni označujú tohtoročné voľby za jedny z najdôležitejších v histórii USA. Sú výnimočné nielen tým, že sa odohrávajú v čase globálnej pandémie a krízy, ktorá zasiahla aj USA. Americká spoločnosť je silne polarizovaná, čo sa odráža v diskutovaných témach a v spôsobe kampane týchto dvoch kandidátov.

Samotní kandidáti majú tiež historické vedenie – dvaja politici v takom mladom veku sa nikdy predtým nestretli v prezidentských voľbách. Trump má 74 rokov a Biden krátko po voľbách oslavuje 78. narodeniny.

Voľby sú jedinečné aj tým, že Kamala Harris sa môže stať prvou ženou, prvou afroameričankou, ktorá bude prvou političkou indického pôvodu ako viceprezidentkou. Harris je dcérou prisťahovalcov z Indie a Jamajky.

Pokračuj v čítaní

Robert Kaplan: Obama a Clinton boli priemernými prezidentmi, ale Trump ich porazil

Existuje riziko, že Trump moc neodovzdá?

Už mesiace sa hovorí o tom, že úradujúci prezident nemusí akceptovať výsledky volieb. Trump dlho spochybňoval hlasovanie poštou, tvrdí, že prispieva k falšovaniu a manipulácii volieb, a nechce sľúbiť, že bude rešpektovať výsledok hlasovania.

Vzhľadom na to, koľko hlasov sa tento rok pošle poštou, je veľmi pravdepodobné, že výsledky zo všetkých krajín nebudú