Andrej Bagar sa narodil 29. októbra 1900 v Trenčianskych Tepliciach. Od roku 1914 študoval ako čalúnnik vo Viedni a súčasne študoval zdobenie na Škole umeleckých remesiel.
V poslednom roku prvej svetovej vojny narukoval a bol poslaný na taliansky front. Po vojne krátko pracoval ako robotník v rodnom meste. Už vo Viedni hrával ochotnícke divadlo a tejto záľube sa venoval aj po návrate domov. V roku 1921 sa zúčastnil súťaže Družstva SND a spolu s Jozefom Kellom, Jánom Borodáčom a Oľgou Borodáčovou-Országhovou bol jedným z prvých slovenských profesionálnych hercov ako člen Propagačného činoherného súboru SND s názvom Marška.
Zdroj: SFI
Keď sa súbor po roku fungovania rozpadol, Andrej Bagar odišiel študovať herectvo do českej Prahy na dramatický odbor konzervatória. Od roku 1927 bol hercom a režisérom SND v Bratislave, účinkoval nielen v činohre, ale aj v opere a balete.
Pred druhou svetovou vojnou umelec predviedol zrelé predstavenia, napríklad vo svetoznámych hrách Macbeth, Hamlet alebo Traja králi od anglického dramatika Williama Shakespeara, v Ostrovskom Búrke, v Čechovovom Čerešňovom sade či v Hviezdoslavovej tragédii Herodes a Herodias.
V roku 1939 bol zatknutý pre nelegálnu protifašistickú činnosť. Keď sa o rok vrátil z väzenia, pracoval ako riaditeľ Slovenského rozhlasu v Bratislave pod pseudonymom Ján Minárik. V rokoch 1942 a 1943 režíroval ako hosť v Slovenskom ľudovom divadle v Nitre, v roku 1944 spoluzakladal Slovenské komorné divadlo v Martine. Režíroval prvú inscenáciu tohto mladého súboru – Filipa II. od belgického dramatika Emila Verhaerena a vytvoril v ňom aj titulnú rolu. Táto anti-totalitná hra vyvolala nepriaznivú reakciu úradov a Bagar bol nútený Martin opustiť. Počas Slovenského národného povstania (SNP) sa stal zakladateľom a šéfom putovného Frontového divadla, ktoré pôsobilo v čs. armády v Banskej Bystrici. Po ústupe povstalcov do hôr pomohol vydať povstalecké noviny.
Zažiaril aj na striebornom plátne, napríklad v životopisnom filme Milan Rastislav Štefánik (1935), v dráme Varúj …! (1946), v historickej satire Zemianska česť (1957) alebo v klasike Jánošík I., II. (1962), ktorá patrí k legendám slovenského filmu.
Zdroj: CS state film
V roku 1945 bol Andrej Bagar menovaný za štátneho intendanta slovenských divadiel a umeleckým šéfom Slovenského národného divadla (SND). V roku 1949 bol predsedom konkurznej komisie vyberajúcej hercov do Krajského divadla Nitra, ktorá začala svoju činnosť 20. decembra 1949. Od roku 1950 pôsobil ako profesor herectva a rektor Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
Nositeľ Štefánikovej ceny za dramatické umenie (1934) a Národnej ceny (1945) Andrej Bagar zomrel 31. júla 1966 v Bratislave.
Od roku 1979 je po ňom pomenované Divadlo Andreja Bagara (DAB) v Nitre. Mnohostranné aktivity Bagara v oblasti kultúry sa odrážajú aj v Cene Andreja Bagara, ktorá sa udeľuje od roku 1966 za vynikajúci herecký výkon.
Zdroj: TASR
Jemne očarujúci mysliteľ. Tv ninja. Oceňovaný twitterový fanatik.
