Analýza: Ako veľmi sa zmenila sloboda médií na Slovensku päť rokov po vražde Jána Kuciaka?
Veľká časť slovenskej mediálnej komunity sa tento týždeň zišla v Bratislave, aby si pripomenula päťročné výročie vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kužnírovej.
Cesta k plnej spravodlivosti za dvojnásobnú vraždu je pomalá. Vrah a sprostredkovateľ sú za mrežami a odpykávajú si tvrdé tresty. Teraz sa v najbližších mesiacoch očakáva verdikt v obnove procesu nad údajným strojcom Mariánom Kosinerom a jej komplicom.
V tomto kontexte posolstvá zaslané počas tohtotýždňových spomienok pokračujú v potrebe úplnej spravodlivosti, skoncovaní s žierajúcou kultúrou korupcie a beztrestnosti, ktorá podnietila masaker, a potrebe ctiť si Guciakov odkaz.
Päťročné výročie poskytlo o pol desaťročia neskôr príležitosť obzrieť sa späť a zamyslieť sa nad tým, či zmeny v slovenskej politike, justičných orgánoch, médiách a spoločnosti boli dostatočne systematické na to, aby sa takéto strašné zločiny už nikdy neopakovali. .
Od 21. februára 2018 sa toho na Slovensku veľa zmenilo. Veľa sa toho nezmenilo. Zatiaľ čo situácia v oblasti slobody tlače prešla v posledných rokoch jasným zlepšením, tieto zisky sa zdajú byť čoraz slabšie, keď krajina smeruje k predčasným voľbám.
Tvrdá práca a pokrok
V prvom rade pozitíva, volebné víťazstvo protikorupčnej strany OĽaNO v roku 2020 viedlo k rozsiahlym reformám súdnictva a orgánov činných v trestnom konaní, čo viedlo k pozitívnym zmenám v tom, ako polícia rieši hrozby novinárom. Tieto problémy sa berú veľmi vážne a po vražde sú fyzické útoky na novinárov zriedkavé.
Úpadok strany Smar-SD bývalého premiéra Roberta Fica – a následné vyšetrovanie a zatýkanie vysokých predstaviteľov pre obvinenia z korupcie – pomohli zničiť zakorenený pocit, že skorumpované elity môžu fungovať beztrestne. Muži zákona konečne stíhajú korupciu, ktorú odhalili novinári.
Aj keď je pri odhaľovaní tohto štátneho zajatia veľa výziev a doteraz sa podarilo zabezpečiť len málo vysokopostavených odsúdení, tieto reformy pomohli prelomiť politické, obchodné a súdne prepojenie, ktoré režim znečistilo, aspoň zatiaľ. zákona a vytvorila situáciu, keď novinár mohol byť zabitý.
Nedávne vytvorenie Safe.Journalism.sk, platformy pre novinárov na nahlasovanie hrozieb a získanie podpory od Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK), je vhodnou iniciatívou na zvýšenie bezpečnosti v novinárskej profesii. Zapojenie polície a prokurátorov do vyšetrovania útokov, ktoré im boli oznámené, bude nevyhnutné.
Právne reformy schválené súčasnou vládou, schválené po konzultácii s novinárskou obcou, sú celkovo pozitívne. To zahŕňa modernizáciu mediálnych zákonov v roku 2022, ktorá posilnila právnu ochranu dôvernosti zdroja pre novinárov z online médií. Nové pravidlá transparentnosti vlastníctva a financovania médií – vrátane povinností pre mediálne platformy deklarovať konečných finančných vlastníkov – tiež pomôžu bojovať proti dezinformáciám a zvýšiť dôveru občanov v správy, ktoré konzumujú.
Na inštitucionálnej úrovni prísne pravidlá horizontálnej a medzimediálnej koncentrácie zabezpečujú, že mediálne prostredie má relatívne zdravú úroveň rozmanitosti, najmä v porovnaní s inými krajinami v strednej Európe. Krajina pre reguláciu médií zostáva liberálna. Mnoho nových, rýchlo sa rozvíjajúcich digitálnych médií úspešne experimentuje s novými obchodnými modelmi a prináša vysokokvalitné správy.
Podmienky slobody informácií (FOI) a vládnej transparentnosti sa výrazne zlepšili, pričom slovenské zákony o FOI teraz patria medzi najlepšie v Európe. Jedinečné novely prijaté v roku 2022 zakazujúce stíhanie novinárov za zverejňovanie informácií získaných prostredníctvom FOI by mali vytvoriť precedens pre Európu.
Ostávajú vážne výzvy
Napriek týmto pozitívnym zmenám však médiá na Slovensku naďalej čelia mnohým výzvam pri uplatňovaní slobodnej a nezávislej tlače. Vážnejšie, verbálne útoky a očierňujúce kampane vrcholných politikov pokračujú. Ficove vulgárne kšefty vystriedali populistické útoky bývalého premiéra a lídra vládnej strany Oceano Igora Matoviča. Aj pri výročí sa Madovič snažil kritické mediálne spravodajstvo ospravedlniť zneužitím spomienky na Kuciakovu vraždu. Politickí lídri síce sľubujú, že takéto hrozby odsúdia, no pokiaľ ide o členov ich vlastných politických strán, ich sľuby nedosahujú.
Toto démonizovanie novinárov slúži ako symbol online zneužívania novinárov a zámerne vzbudzuje nedôveru verejnosti k nezávislým médiám, čím verejnosť ešte viac polarizuje. Ešte horšie je, že toto obťažovanie eskaluje. Podľa nedávno zverejneného prieskumu medzi viac ako 400 novinármi organizovaného Centrom pre spravodajstvo Johna Kuciaka dve tretiny pracovníkov médií zažili v uplynulom roku hrozbu útoku. Online obťažovanie je veľmi častou hrozbou. Toto správanie normalizujú politici s tenkou kožou, ktorí novinárov považujú skôr za obetných baránkov než za správcov. Ako sme tragicky videli pred vraždou investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej na Malte, túto rozdeľujúcu rétoriku možno nechať bez kontroly.
V krajine, kde pred piatimi rokmi zavraždili novinára, je šokujúce, že poprední politici podnikajú štipľavé verbálne útoky proti tlači a zjavne sa nič neučia.
Masové, nezákonné sledovanie novinárov vykonávané v mene Kočnera pred atentátom zostáva nepotrestané a otázky o možnom zapojení jednotlivcov do štátnych orgánov zostávajú nezodpovedané. Sledovanie prominentného novinára nezávislou mediálnou spoločnosťou Deník N v roku 2021 už zďaleka nie je minulosťou a malo alarmujúce ozveny masového sledovania za predchádzajúcej Figovej vlády.
V právnom sektore novinárom obvineným z ohovárania na Slovensku stále hrozia dva až osem rokov väzenia, a to aj napriek tomu, že ministerstvo spravodlivosti navrhuje dlho premlčané novely Trestného zákona. Súčasný zákon, aj keď ho súdy nikdy nepresadzujú, vyvoláva mrazivý účinok a je najprísnejší v Európe. Vzhľadom na nedostatok pracovnej väčšiny v parlamente je nepravdepodobné, že by takéto reformy boli schválené pred voľbami. Rovnako na ministerstve uviazla potrebná novela Trestného zákona, ktorá by sprísnila tresty za trestné činy novinárov z dôvodu ich práce. Hoci v iných krajinách EÚ nie sú také rozšírené, štvavé súdne spory a SLAPP predstavujú vážnu právnu hrozbu.
Hoci verejnoprávna RTVS profitovala z odpolitizovania a zjavného vymenovania rešpektovaného nového generálneho riaditeľa, vláde sa nepodarilo získať podporu v parlamente pre jej navrhované reformy výberového konania na generálneho riaditeľa a dozornú radu. Kým nebudú tieto zákony upravujúce RTVS aktualizované, vysielateľ zostáva otvorený zásahom protidemokratických síl a spolitizovaných menovaní. Najpálčivejšie bolo, že vláda v rámci širších rokovaní o rozpočte zrušila koncesionárske poplatky pre RTVS, čím sa vysielateľ dostal do neistej pozície. Ak sa v najbližších mesiacoch nenájde udržateľný nový model financovania, bude do júna 2023 fungovať s deficitom.
Oligarchické vlastníctvo mnohých najväčších súkromných médií v krajine zostáva hrozbou pre redakčnú slobodu. Horšia situácia je na regionálnej a miestnej úrovni, kde médiá čelia vážnemu ohrozeniu svojej redakčnej nezávislosti z dôvodu blízkosti a finančnej závislosti od samosprávy obcí. Medzitým znepokojuje nedostatok transparentnosti kritérií používaných na prideľovanie štátnej reklamy. Veľmi kritizovaná daň pre veľkých súkromných vysielateľov, hoci bola neskôr odstránená, vyvolala obavy z daní odvetných za vyhlásenia kritické voči vláde. Je jasné, že výzvy pokračujú.
Slabé zlepšenie rovnováhy
Nad mediálnou krajinou na Slovensku visí nedosiahnuteľnosť plnej spravodlivosti za vraždu Jana a Martiny. Dátum nového rozsudku obnovy konania bol stanovený na apríl 2023. Ak by aj došlo k odsúdeniu, odvolanie na Najvyšší súd by sa prípadom mohlo natiahnuť na mesiace. Rozhodnutie bude pozorne sledovať v celej Európe.
Spravodlivosť pre rodiny je prirodzene prvoradá. Ale ak bude údajný strojca nakoniec usvedčený, bol by to celosvetový zriedkavý príklad tých, ktorí sú podozriví z účasti na cielenom zabíjaní novinára – od nájomných vrahov po sprostredkovateľov – ktorí boli uväznení za strojcov. Vytvorí celosvetový precedens a pomôže zabezpečiť právny štát na Slovensku.
Mimo pojednávacej miestnosti Špeciálneho trestného súdu sa na Slovensku nepochybne pokročilo. Medzi novinármi vzrástla dôvera v prácu polície. Pokračujú reformy súdnictva a systému presadzovania práva. Významné škandály odhalené novinármi sa systematicky vyšetrujú. Súčasná vláda zaviedla dôležité právne reformy, ktoré sú prospešné pre médiá.
Jedovaté prepletenie mocných obchodných a politických záujmov je však zároveň ťažké rozmotať a ľahko zvrátiť. Ohováranie a verbálne útoky na kritické médiá zo strany vrcholných politikov pokračujú. Online šikanovanie novinárov a šmejdy v štýle Orbána voči „Sorosom financovaným“ médiám sú čoraz bežnejšie. Novinári sa naďalej cítia neisto.
Celkovo možno povedať, že zatiaľ čo nedávne zmeny v prostredí slobody tlače boli vo všeobecnosti pozitívne, príležitosti na progresívnejšie reformy sa premeškali a situácia v niektorých oblastiach zostáva problematická, najmä online útoky na novinárov. Bolo to vtedy, keď zabili Jána Kuciaka. Po vražde sa oddych od slovného útoku na novinárov skončil.
Z našich rozhovorov v Bratislave s médiami, občianskou spoločnosťou a reformnými politikmi je zrejmé, že nedávny pokrok, hoci je významný, je krehký a nie je plne koordinovaný. Vzhľadom na nárast antidemokratických síl pred voľbami v septembri 2023 – vrátane Figa, ktorého protesty po atentáte zvrhli – existuje jasný priestor na obavy. Bez ohľadu na svoje politické presvedčenie sa budúca vláda musí zaviazať, že bude pokračovať v reformnom programe. Nie je nič, čo by nerešpektovalo odkaz Jána Kuciaka.
- Prečítajte si závery z cesty medzinárodných predstaviteľov organizácií za slobodu tlače do Bratislavy, ktorá sa konala 20. až 21. februára tu.
- Prečítajte si viac o advokácii IBI na Slovensku
Tento článok IBI a práca pre Bratislavu je súčasťou Sloboda médií Robid je odpoveď (MFRR), celoeurópsky mechanizmus na monitorovanie, monitorovanie a reagovanie na porušovanie slobody tlače a médií v členských štátoch EÚ, kandidátskych krajinách a na Ukrajine. Projekt je spolufinancovaný Európskou komisiou.