Poníženie Emmanuela Macrona v nedeľných francúzskych parlamentných voľbách by mohlo spôsobiť, že krajina nebude schopná vládnuť. Spolu so svojou nenávisťou voči prezidentovi poslali ľavicoví a pravicoví voliči krajinu do temnoty zničením Macronovej parlamentnej väčšiny – a keďže on bojuje o podporu, rozšírená nenávisť voči jeho administratíve môže viesť k rokom politickej stagnácie.
Macronovo centristické hnutie nepripomína rozľahlý kostol ako obliehaný hrad. Spolu s ďalšími politickými izoláciami v plameňoch v celej Európe to slúži ako varovanie pre Spojené kráľovstvo. Súboj toryov otvára možnosť aliancie, ktorá zahŕňa labouristov, liberálnych demokratov a SNP, a výrazné ozveny búrlivých dohôd o decentralizácii ničia dôveru v politiku na kontinente.
Ako sa rúti centrum francúzskej politickej moci, odhaľujú sa nástrahy alternatívnych koaličných režimov v strednej a východnej Európe. Ideologicky odlišné strany si tu vyvinuli tendenciu odložiť svoje rozdiely bokom, aby porazili nenávistného protivníka – francúzsky elektorát naprieč celým ideologickým spektrom spája nepriateľstvo voči Macronovi a mnohí ďalší ho zdieľajú s britskou nenávisťou k Brexitu. Rôzne typy voličov.
Chaotické spojenectvá však poškodzujú dôveru v politiku. V Česku narastá škandál okolo aliancie piatich strán, ktorá v minuloročných jesenných voľbách porazila kontroverzného bývalého lídra krajiny Andreja Babiša. Prinieslo proeurópskych radikálnych liberálov a tvrdých kresťanských konzervatívcov pod rovnakú protikorupčnú zástavu.
V takejto širokej dohode o rozdelení moci môže jedna strana ľahko vykoľajiť celý program. Veľký škandál týkajúci sa jedného z členov českej aliancie si vynútil rýchle prehodnotenie aliancie Raison d’TreSkupina pre boj proti korupcii mi hovorí, že situácia je „nebezpečná“, pretože „dôvera v politiku a politikov je veľmi jemná“.
Ale poškodenie viery siaha hlbšie ako ojedinelé prípady pokrytectva. Povaha takýchto aliancií skôr či neskôr otrasie základnou dôverou v integritu politikov a politických strán.
Ide o príklad návrhu zákona o legalizácii manželstiev osôb rovnakého pohlavia, ktorý podalo liberálne krídlo českej aliancie, ktorý je v rozpore so želaniami najväčšej koaličnej kresťansko-konzervatívnej frakcie. Kresťanskí demokrati, ktorí tvoria jednu pätinu koaličných poslancov, už skôr uviedli, že sa nebudú uchádzať o post, čím sa otvorila možnosť legalizácie manželstiev osôb rovnakého pohlavia.
Kde sú teraz tie sľuby? Uvedomujúc si, že v takýchto koalíciách sú sľuby jednotlivých politických strán minimálne, bez ohľadu na vlastné politické tlaky voliča. Vyjednávanie ideologických názorov o moc sa stáva neoddeliteľnou súčasťou hry.
Samozrejme, kompromis je nevyhnutný v každej zdravej demokracii. Ale strany, ktoré obetujú základy svojho programu, aby získali kontrolu od monopolných mocenských štruktúr, rozvíjajú určitý druh frustrácie, ktorá predstavuje vlastnú hrozbu pre demokraciu.
Na susednom Slovensku dôvera verejnosti v politiku dosiahla bod zlomu, keď sa štvorstranná aliancia, ktorá vznikla s cieľom zvrhnúť predchádzajúcu skorumpovanú administratívu krajiny v jej ekonomickej reakcii na vojnu na Ukrajine, dostala do žalostných bojov. Ako ministri obchodujú s trpkými urážkami v médiách, je bolestne jasné, že koalíciu drží pokope túžba aj tak držať opozíciu mimo moci.
Cynický charakter tohto postoja nemožno preceňovať – a verejnosť to vie. Každý významný politik na Slovensku je podľa nedávneho prieskumu nedôverčivý viac, ako si myslí – a poslanci vládnej koalície sú na tom oveľa horšie. Sklamanie zasiahlo aj postoj mainstreamových médií, ktorým dnes verí už len 26 percent slovenskej populácie.
V niektorých prípadoch je nedostatok vnútornej jednoty v rámci koalície taký závažný, že stráca dôveru verejnosti ešte skôr, ako sa dostane k moci. V aprílových maďarských voľbách mnohí voliči považovali navrhovanú „Zjednotenú opozíciu“, koalíciu socialistov, liberálov a bývalej krajnej pravice za urážku svojej inteligencie – a v dôsledku toho zvíťazil nacionalistický premiér Victor Orban.
Chaotické spojenectvá Európy podporujú nový druh cynizmu, v ktorom nemožno veriť sľubom, pretože ideologické presvedčenia sú obetované na oltár moci. Ak sa Konzervatívnej strane nepodarí získať späť dôveru voličov, Británia zaspí s podobným osudom.
