Európska komisia odsúdila Slovensko za nedodržanie prísľubu požičať Grécku 816 miliónov eur v rámci širšieho záchranného balíka EÚ a MMF.
„Rozhodnutie Euroskupiny [to create the Greek bail-out fund] Ide o dôležitý krok v kritickom momente na zabezpečenie finančnej stability eurozóny ako celku vrátane Slovenska. Ľutujem toto porušenie jednoty v rámci eurozóny a eurozóny [economic and finance ministers‘] Rada sa k tejto záležitosti vráti na svojom ďalšom zasadnutí,“ uviedol v stredu vo vyhlásení komisár pre hospodárske záležitosti Olli Rehn. [11 August].
Pripojte sa k EUobserver ešte dnes
Staňte sa odborníkom v Európe
Získajte okamžitý prístup ku všetkým článkom – a 20 rokov archívov. 14-dňová bezplatná skúšobná verzia.
… alebo sa prihláste ako skupina
Zdôraznil, že rozhodnutie Slovenska neovplyvní celý balík EÚ-MMF vo výške 110 miliárd eur: „Tento vývoj neohrozuje dlh a reformný program Grécka, ktorý prebieha.“
Komentáre fínskeho politika prichádzajú v parlamentnom hlasovaní v ten istý deň, keď nová stredopravá vláda na Slovensku zrušila grécku dohodu predchádzajúcej stredoľavej administratívy.
Prieskum stlačil grécky dlh o 69 ku dvom.
Slovenský minister financií Ivan Miklós v parlamente kritizoval nespravodlivosť chudobných krajín zachraňovať bohaté krajiny a nedostatočnú zodpovednosť politikov eurozóny.
„Jednotu medzi bohatými a chudobnými, zodpovedných s nezodpovednými, či daňových poplatníkov s majiteľmi a manažérmi bánk nepovažujem za solidaritu,“ povedal. „Je pravda, že vrcholní politici v eurozóne nie sú spokojní s naším postojom a poriadne sme ich podráždili. Ale to preto, že si vytvorili alibi a my sme ich správaniu nastavili zrkadlo.“
Slovenskí predstavitelia v stredu zároveň podporili účasť krajiny v Európskom nástroji finančnej stability (EFSF), fonde eurozóny na daždivé dni v objeme 750 miliárd eur.
Pán Mikloš však povedal, že krajinám, ktoré naďalej porušujú pravidlá stability EÚ, by sa malo povoliť, aby sa zbavili „jasného mechanizmu riadeného zlyhania“.
Slovensko sa v roku 2009 stalo 16. členom eurozóny ako prvá exkomunistická krajina EÚ, ktorá urobila tento krok. Estónsko sa budúci rok stáva 17. členom, ale nemá povinnosť vstúpiť do gréckeho fondu alebo EFSF.
Všetky krajiny pristupujúce k jednotnej mene musia spĺňať rovnaké finančné kritériá. Skutočná úroveň bohatstva sa však v rámci regiónu značne líši, pričom Luxemburčania sú najbohatší a Slováci sú v priemere o 23 percent menej ako Gréci.
Hovorca pána Rehna pre EUobsever povedal, že Slovensku za jeho obrat v Grécku nebude hroziť žiadny právny trest, ale bude očakávať bližšie nešpecifikované „politické dôsledky“.
Poznamenal, že krajiny eurozóny by mali prepočítať grécky balík, ktorý vychádzal zo 16 prispievateľov a teraz ich má 15. „Nič nenasvedčuje tomu, že niektorý iný členský štát pôjde rovnakým smerom. [as Slovakia] …Myslím si, že to nie je právne možné, keďže všetci splnili formality,“ povedal.
