Členstvo v schengenskom priestore bolo len časťou riešenia problémov s infraštruktúrou v Rumunsku a Bulharsku. Najmä Rumunsko potrebuje viac diaľnic.
Už letmý pohľad na mapu Európy odhalí fakt, že dĺžka diaľnic, ktorými sa každá krajina môže pochváliť, sa s pribúdajúcim východom zmenšuje.
Česko je menej prepojené ako Rakúsko, Slovensko je menej prepojené ako Česko. Poľská diaľničná sieť sa zdá byť vedľa nemeckých diaľnic a východné Bielorusko a Ukrajina majú málo diaľnic, o ktorých by sa dalo hovoriť.
Dokonca aj krajiny s rozsiahlou diaľničnou sieťou v strednej a východnej Európe, ako je Maďarsko, Chorvátsko a Slovinsko, môžu stále zaznamenať meškanie v dôsledku chýbajúcich spojení (zvyčajne na hraniciach).
Tieto medzery v infraštruktúre bránia cezhraničnej cestnej doprave medzi východným Maďarskom a Slovenskom, Slovenskom a Poľskom, Chorvátskom a Slovinskom, Bulharskom a Rumunskom. Sú aj iné príklady.
Medzery v rámci jednotlivých krajín sú však menej viditeľné, prinajmenšom medzi členskými štátmi EÚ, ktoré za posledné dve desaťročia mohli čerpať financie z Bruselu na zlepšenie svojich cestných sietí.
Napríklad poľské diaľnice možno nie sú rozsiahle, ale krajina sa teraz môže pochváliť jednou severojužnou a dvoma východozápadnými trasami. Jedna z nich, A4 na juhu krajiny, je rozhodujúca pre okamžité dodanie humanitárnej a vojenskej pomoci Ukrajine.
Rumunská Karpatská priepasť
Výnimkou je Rumunsko a v menšej miere Bulharsko. Žiadna krajina nemá súvislú terénnu diaľnicu spájajúcu jednu stranu krajiny s druhou (či už ide o sever-juh alebo východ-západ).
V Rumunsku jeho karpatská priepasť – chýbajúca diaľnica cez Karpaty, ktorá spája Bukurešť so Sedmohradskom – bráni európskemu obchodu, pričom kamióny v súčasnosti uviazli na diaľniciach s jedným vozňom, ktoré vedú cez Staré a Brahové údolia.
Priamo ovplyvňuje aj rumunskú ekonomiku.
Keď koncom minulého roka rakúske a holandské veto odmietli Rumunsko a Bulharsko z členstva v Schengene, obe krajiny lamentovali, že im budú odopreté ekonomické príležitosti. Ale vstup do Schengenu bol len časťou riešenia ich problémov s infraštruktúrou. Odstránenie filtra, ktorý poskytujú hraničné kontroly, totiž mohlo zvýšiť preťaženie aj inde.
Keď sa nakoniec dostanú do Schengenu, obe krajiny budú potrebovať viac diaľnic, aby mohli naplno využívať výhody.
„Nedostatok primeranej infraštruktúry v Rumunsku nám bráni konkurovať v oblasti dopravy a logistiky,“ hovorí Maddy Pan, zakladateľka Black Sea Fund, investičného fondu zameraného na transakcie malých a stredných podnikov v Rumunsku. „Nemá zmysel mať lacnú pracovnú silu, ak nedokážeme slušne dodať to, čo vyprodukujeme,“ dodáva.
Vybudovanie diaľnice cez Karpaty bolo už dlho cieľom postupných rumunských vlád: myšlienka pochádza z revolúcie v roku 1989. Jedna z existujúcich diaľnic v krajine, A1, vedie z Bukurešti do mesta Bidești na úpätí Karpát. V 70. rokoch 20. storočia. Bola to jediná diaľnica v krajine až do roku 1987, kedy bola otvorená malá časť A2 spájajúca Bukurešť s prístavom Constanta.
Viac ako päť desaťročí po otvorení prvého úseku A1 stále prichádza na Pitesti náhly koniec – v podobe škaredej ľavotočivej zákruty, ako vám povie každý rumunský vodič. Začína sa opäť v meste Sibu, odkiaľ takmer nepretržite (s ďalšou krátkou prestávkou na úseku z Devy do Lugoja) smeruje do Maďarska a ďalej.
„Efektívna infraštruktúra je dôvod, prečo Poľsko, Maďarsko a Česká republika dominujú v lákaní zahraničných investícií. Geografia nám nepomáha, ale dobrá infraštruktúra to dokáže vynahradiť. Už 20 rokov hovorím, že potrebujeme strategický, národný záujem,“ povedal. , rýchly plán na zlepšenie infraštruktúry,“ hovorí Pan.
Ani tu, ani tam
Časť problému Rumunska spočíva v tom, že v priebehu desaťročí mali rôzne vlády rôzne priority v otázke, ktorou cestou by sa Karpaty mali vydať. Hoci EÚ vždy preferovala cestu A1 (cez Staré údolie) a je súčasťou jej celoeurópskej dopravnej siete, Rumunsko sa už roky snaží Brusel presvedčiť, že cez Karpaty prejde cez Prahovú dolinu a priesmyk Breidel. , čo by mala byť preferovaná možnosť.
reptá vodič diaľkového kamiónu Mihai Simnicianu, keď popíja kávu na zastávke kamiónu pri Robesti v Starom údolí v strednom Rumunsku.
„[The A3] Ľuďom, ktorí navštívia Prahovú dolinu z Bukurešti, uľahčí život [home to the country’s leading winter resorts] Nie je však pre nás taký atraktívny. Chceme sa dostať cez krajinu čo najrýchlejšie,“ hovorí.
Ako väčšina Rumunov, Simnicianu však priznáva, že v tomto bode uprednostňuje diaľnicu.
„Zdá sa, že sa tu veci hýbu,“ hovorí a kývne smerom k novému úseku diaľnice, ktorý otvorili v decembri. Predmetný úsek je prvým z piatich na diaľnici A1, ktorá v konečnom dôsledku preklenie Karpatskú priepasť a vytvorí súvislú súvislú diaľnicu z Bukurešti po maďarské hranice.
Rumunská vláda tvrdí, že cieľ do roku 2030 bude vyšší, tvrdí Asociația Pro Infrastructură, skupina, ktorá monitoruje veľký rozvoj infraštruktúry v Rumunsku.
Pre Simnisianu je príliš neskoro: čoskoro plánuje odísť do dôchodku.
Na rozdiel od mnohých spravodajských a informačných stránok, Rozvíjajúca sa Európa Čítanie zadarmo, vždy bude. Nie je tu žiadna platová stena. Sme nezávislí a nie sme spojení so žiadnou politickou stranou ani komerčným subjektom ani ich nezastupujeme. Pre rastúcu Európu chceme to najlepšie, nič viac, nič menej. Vaša podpora nám pomôže pokračovať v šírení informácií o tomto úžasnom regióne.
Môžete prispieť Tu. Vďaka.
