Brusel 3. mája (TASR) – Európska únia prešla za posledných 20 rokov zmenami, súčasťou ktorých je aj Slovensko; „Je iná, ako keď sme do nej vstúpili, a jej rozšírenie sa pripravuje v úplne inom prostredí,“ povedal výkonný podpredseda Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu, medziinštitucionálne vzťahy a strategickú víziu Maroz Čefkovič. Rozhovor pre TASR.
Slovenský eurokomisár upozornil, že Únia prešla za posledné dve desaťročia mnohými krízami s tým, že ekonómovia určite vedia porovnať slovenskú ekonomiku a menu tam, kde by bola, keby sa krajina nestala jej súčasťou. únie a eurozóny.
V tomto období sa Slovensko a ďalšie krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) (Česká republika, Maďarsko a Poľsko) stali dôležitým ekonomickým pásom a HDP celej EÚ rástol čiastočne aj vďaka ekonomikám nového člena. V štátoch.
„Keď sa pozrieme na prepojenia medzi ekonomikami západnej Európy, ale najmä ekonomikami Nemecka a strednej Európy, môžeme vidieť vytváranie dodávateľských reťazcov, ktoré sú funkčné v celej Európe a majú celosvetový význam. To by sa nestalo. Keby sme neboli na jednotnom trhu, ktorý nie je rozdelený hranicami,“ zdôraznil.
Oslava najväčšieho rozšírenia EÚ je podľa neho ideálnym momentom na zamyslenie sa nad budúcimi rozšíreniami. Poznamenal, že pred 20 rokmi to bol jednoduchší proces – kandidátske krajiny boli z hľadiska životnej úrovne bližšie k EÚ ako súčasné kandidátske krajiny. Táto akcia prebehla v období pokoja a po dôkladnej príprave.
„Našu žiadosť sme podali v roku 1993 a do Únie sme vstúpili v roku 2004. Prebehli intenzívne rokovania. Do vnútroštátneho práva bolo treba transponovať len viac ako 100 000 strán európskych zákonov. Dnes je to viac ako 150 000 strán. Únia sa rozvíjala viac ako 20 rokov, a to všetko sa odohráva za iných okolností, na našich hraniciach sú dva vojenské konflikty a veľmi napäté rozpočty po tom, čo sme sa snažili zvládnuť mimoriadne krízy,“ vysvetlil.
Proces ďalšieho rozširovania bude podľa neho mierne odlišný s tým, že väčší dôraz na pripravenosť budú musieť klásť nielen kandidáti, ale aj súčasné členské štáty. Čiastočne je to preto, aby sa predišlo rovnakému pocitu pred 20 rokmi, keď boli obyvatelia pôvodných členských štátov prekvapení rozšírením. Teraz sa stretávame s väčšími krajinami, najmä s Ukrajinou, s väčším rozdielom v životnej úrovni a novými výzvami.
„Odmenou za toto úsilie by mal byť jednotný európsky kontinent s veľkým počtom obyvateľov a solídne štruktúrovaným ekonomickým a bezpečnostným rámcom pre 21. storočie,“ povedal Čefčovič.
