Ekonomické ťažkosti pri transformácii energetiky v Afrike

Keď sa politici, finančníci a environmentálni aktivisti zídu v novembri v Egypte na klimatickej konferencii OSN alebo COP 27, kľúčové je, ako sa vysporiadať s nenápadným prechodom na africkú čistú a obnoviteľnú energiu a ako sa vyhnúť veľkým ekonomickým otrasom v regióne, ktorý silne na jeho uhľovodíky. Zásoby fosílnych palív.

V súčasnosti takmer polovicu exportnej hodnoty subsaharskej Afriky tvoria fosílne palivá, čo by mohlo viesť k ďalšiemu zvyšovaniu zásob ropy a plynu v krajinách ako Mozambik, Tanzánia, Mauretánia, Senegal, Keňa a Uganda.

Niektorí z popredných producentov ropy a plynu v Afrike získavajú z týchto zdrojov až 25 percent vládnych príjmov.

Desaťročia stará ropa a plyn je však ohrozená postupným globálnym posunom smerom k obnoviteľným a čistým energetickým technológiám – od ktorých sa očakáva, že rapídne znížia globálny dopyt po uhľovodíkových fosílnych palivách, ako je uhlie, ropa a prírodné zdroje. Plyn.

Jedna desatina svetových zásob ropy sa nachádza v Afrike, čo je znakom potenciálneho ekonomického dopadu radikálneho posunu smerom k čistej a obnoviteľnej energii.

Priorita

Nadnárodní poskytovatelia úverov, ako napríklad Európska únia (EÚ) a Svetová banka a Medzinárodný menový fond (IFC), už obmedzili alebo prestali financovať projekty s vysokými emisiami fosílnych palív v prospech obnoviteľnej energie.

Napríklad Skupina Svetovej banky – ktorá už mnoho rokov zvyšuje financovanie obnoviteľnej energie – nefinancovala nový projekt fosílnych palív vo fiškálnom roku 2021.

Skupina Svetovej banky prestala investovať do ťažby ropy a plynu v roku 2019 a už viac ako desať rokov neinvestovala do uhlia.

„Zameriavame sa na počítačové transformácie, energetiku, výrobu, dopravu, poľnohospodárstvo a využívanie pôdy a systémy s vysokými emisiami v mestách. Pomáhame vzdialiť sa od energetických systémov,“ načrtol vlani v novembri prezident Svetovej banky David Malpas klimatické priority multilaterálneho veriteľa.

Sesterské organizácie banky, IFC a Multilaterálna agentúra pre investičné záruky, uviedli, že do júla 2023 reštrukturalizujú 85 percent Parížskej dohody a 100 percent do júla 2025 s priamym financovaním.

Parížska dohoda, ktorú v roku 2015 prijalo takmer 200 krajín, sa zaväzuje zabrániť globálnemu otepľovaniu o viac ako 20 stupňov Celzia v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a jej cieľom je obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia.

Na dosiahnutie cieľa 1,5 stupňa odborníci predpovedajú, že globálne emisie skleníkových plynov sa do roku 2050 znížia na nulu, čo zabráni najničivejším klimatickým dopadom.

Nečestné

Rozhodnutia Európskej únie, Svetovej banky a IFC o financovaní fosílnych palív podnietili mnohé krajiny v Afrike, aby získali ekonomické dividendy zo svojich nových objavov ropy a zemného plynu v snahe udržať svoje príslušné dodávky elektriny v poriadku.

Kritici radikálneho posunu smerom k čistej energii tvrdia, že západné štáty sú stále nečestné, keď sa vzdávajú fosílnych palív. Tvrdia, že rozvinuté krajiny profitovali z uhľovodíkových fosílnych palív na industrializáciu svojich ekonomík a nemali by klamať africké krajiny, ktoré chcú ísť podobnou cestou.

Africká rozvojová banka (AfDB), popredný africký multilaterálny veriteľ, je jednou z tých, ktoré sa rozišli so stranami ako Európska únia a Svetová banka. Niektorí aktivisti.

„Obnoviteľná energia sama osebe nemôže zohriať Afriku… Zemný plyn musí byť aj naďalej súčasťou udržateľného energetického systému Afriky,“ povedal jej šéf Akinwumi Adesina na výročnom valnom zhromaždení banky v Agre 22. mája.

Hoci zemný plyn produkuje asi polovičné množstvo oxidu uhličitého, keď sa spaľuje ako uhlie, niektorí kritici tvrdia, že rastúca produkcia komodít je jedným z najväčších prispievateľov ku klimatickým zmenám a že plány na priemyselnú expanziu by mohli potlačiť snahy o stabilizáciu klímy.

Doktor Akiwumi však podcenil vplyv zemného plynu na životné prostredie a AfDB, ktorá financuje rôzne projekty obnoviteľnej energie vrátane veternej, solárnej a globálneho otepľovania, bude takéto projekty naďalej financovať.

„Aj keby ste strojnásobili súčasnú úroveň plynu, stále by to znížilo globálne emisie o 0,3 percenta. Musíme však prestať spaľovať,“ dodal šéf AfBD.

Dr. Akiwumi povedal, že banka by sa nemala ponáhľať s úsilím o zmenu klímy a že banka plánuje spustiť zariadenie Africa Just Energy Transition, aby podporilo ľahší prechod kontinentu od elektrární na ťažký vykurovací olej a uhlia na energetické systémy so základným zaťažením obnoviteľnej energie.

Vo svetle meniaceho sa globálneho poriadku však výskumníci naliehajú na Afriku, aby sa pripravila na prechod od fosílnych palív.

Minerálne

Hoci správa Svetovej banky o možnostiach exportu zdrojov v Afrike a globálnej zmene energie, uhľovodíky budú z dlhodobého hľadiska významným zdrojom príjmov z exportu pre krajiny subsaharskej Afriky (SSA), ale ich prínos sa z dlhodobého hľadiska zníži. .

„Ako napreduje globálny dopyt po energii, globálny dopyt po rope a plyne začne trvalo klesať.

Ekonómovia naznačujú, že krajiny SSA by sa mali zamerať na produkty minerálnej energie (MEM).

Podľa Lea Holdsa a Chrisa Heidgea, ekonómov sídliacich v Brookings v USA, „keďže sa technológie obnoviteľnej a čistej energie stanú dostupnejšie a realizovateľnejšie, splnenie globálneho dopytu po MEM premení potenciál subsaharských afrických ekonomík na také významné ekonomické katastrofy.“

Energetické technológie

Správa Svetovej banky o zmene energie uvádza, že ekonomiky SSA majú oproti iným častiam sveta komparatívnu výhodu založenú na výhodách globálnej zmeny pre technológie obnoviteľnej a čistej energie, ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na MEM.

„Očakáva sa, že táto zmena zvýši dopyt po určitých produktoch potrebných v technológiách čistej energie a mohla by mať dramatický vplyv na krajiny vyvážajúce nerasty,“ povedal Bretton Woods.

Očakáva sa, že MEM ako kobalt, nikel a meď budú hrať kľúčovú úlohu pri transformácii energie v Afrike.

Zvyšujúci sa dopyt po elektrických vozidlách (EV) ako súčasť prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo prostredníctvom karbonizácie dopravy a výroby energie podnietil prudký dopyt po mineráloch vrátane hliníka, medi, niklu, kobaltu a lítia.

Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že dopyt po lítiu by sa za 20 rokov mohol zvýšiť 40-krát a že globálny dopyt po kobalte sa zvýši 20-25-krát, ak vlády na celom svete dosiahnu ciele stanovené v Parížskej dohode.

Kobalt a lítium sú rozhodujúce pre uspokojenie rastúceho dopytu po elektrických vozidlách a pre uspokojenie rozsiahleho úsilia o prechod od spaľovacích motorov na dopravu poháňanú batériami.

Podľa IEA sa predaj elektromobilov v rokoch 2020 až 2021 zdvojnásobí – čo naznačuje rastový potenciál oboch kovov pri silnom predaji elektromobilov na kľúčových globálnych trhoch na čele s Čínou.

Prehľad trhu termínovaných obchodov Kobalt sa v marci obchodoval za 34 USD (Sh3, 971) za kilogram, čo je viac ako dvojnásobok ponuky z roku 2020. To vytvára príležitosť pre budúce výnosy z exportu kobaltu v regióne. Vývozcovia, najmä Konžská demokratická republika.

Ceny lítia vzrástli z 13 dolárov za kilogram (Sh1, 518,32) v máji 2021 na 40 dolárov (Sh4, 671,75) vo februári 2022.

Svetová banka predpovedá, že medzi rokmi 2019 a 2029 stúpnu ceny niklu o 94 až 139 indexových bodov, z čoho budú mať prospech špičkoví výrobcovia ako Zimbabwe a Severná Slonovina.

„Krajiny s významnými rezervami MEM majú príležitosť rozšíriť svoj export a využiť potenciál globálnej energetickej transformácie a obnovy z Covit-19,“ uviedol nadnárodný veriteľ vo vyhlásení.

V súčasnosti medzi hlavných afrických dovozcov energetických zdrojov (MEM a uhľovodíkov) patrí Čína, Európsky hospodársky priestor, Japonsko, India a Spojené štáty americké.

Štruktúra vývozu MEM a uhľovodíkov sa za posledné dve desaťročia výrazne zmenila v absolútnom vyjadrení a u obchodných partnerov.

„Hoci uhľovodíkové produkty sú najväčším zdrojom exportu SSA do iných regiónov, ich hodnota v posledných rokoch prudko klesla. Naopak, hodnota exportu MEM neustále stúpala a od roku 1995 rástla sedemnásobne,“ uviedla Svetová banka.

„Časom sa menili aj exportné destinácie. Hoci je európske hospodárstvo od roku 2009 hlavným dovozcom, Čína naďalej zohráva významnú a rastúcu úlohu v dovoze MEM.

Čína je od roku 2009 najväčším dovozcom MEM, čím predbehla Európsku úniu.

Dovoz fosílnych palív do Číny od roku 1999 rastie, hoci sa zdá, že EÚ a Čína dovážajú od roku 2009 rovnaký podiel dovozu fosílnych palív.

Údaje Svetovej banky ukazujú, že medzi rokmi 1995 a 2018 tvorili MEM a súvisiace produkty (23 percent) viac ako 70 percent exportnej hodnoty SSA, pričom uhľovodíky (48,5 percenta) predstavovali.

Vývoz ropy, zemného plynu a kovov tvoril v roku 2014 v priemere 25 percent príjmov regiónu.

[email protected]