Francúzsko vytvára koalíciu pronukleárnych krajín a obhajuje rozšírenie jadrovej energie.
Ministri energetiky EÚ sa majú stretnúť v pondelok a utorok (27. a 28. februára), aby prediskutovali otázky od bezpečnosti dodávok až po nadchádzajúcu reformu trhu s elektrinou.
Na okraj však francúzska ministerka energetiky Agnes Pannier-Runache v utorok pozvala ďalších 12 krajín, aby diskutovali o „jadrovej aliancii“.
„Chcem vám pripomenúť, že jadrová energia predstavuje 25 percent európskej výroby elektriny,“ povedal Pannier-Runache. „Bude to jeden z najdôležitejších nízkouhlíkových zdrojov energie vedľa veternej a solárnej energie, čo pomôže dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.“
Neskôr vysvetlil, že stretnutie bude príležitosťou na diskusiu o „výskume, dodávateľskom reťazci a otázkach jadrového odpadu“.
Zúčastnenými krajinami sú tradične pronukleárni členovia Rumunsko, Bulharsko, Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko a Fínsko. Zúčastňujú sa aj novopripojené krajiny Chorvátsko, Holandsko, Taliansko a Švédsko.
Ide o najnovší krok v prebiehajúcom spore s Nemeckom, ktoré postupne vyraďuje jadrovú energiu a ktorého vyjednávači trvali na tom, že jadrová energia by sa nemala stotožňovať s elektrickou energiou zo slnka a vetra.
Medzi ďalšie krajiny, ktoré sa stretnutia nezúčastnili, patrili Belgicko a Luxembursko, ktorých minister energetiky Claude Durms povedal, že jadrová energia je „veľmi pomalá“.
„Postaviť novú jadrovú elektráreň trvá 12 až 15 rokov,“ povedal. „Ak chceme vyhrať preteky proti klimatickým zmenám, musíme byť rýchli.“
Francúzske stretnutie nasleduje po intenzívnom francúzskom lobingu za zahrnutie jadrovej energie do nedávnych pravidiel Európskej komisie pre zelený vodík, ktorý sa vyrába pomocou veternej a solárnej energie, ale teraz umožňuje aj jadrovú energiu ako zdroj energie.
Reforma trhu s elektrinou
Ďalším bodom programu je reforma trhu EÚ s elektrinou. Komisia sa minulý rok zaviazala k reforme po tom, čo zníženie ruského plynu spôsobilo prudký nárast cien elektriny.
Európske ceny energie sa stanovujú prostredníctvom systému známeho ako marginálne stanovovanie cien, v ktorom najdrahšia elektráreň, ktorá má uspokojiť dopyt v ktorýkoľvek daný deň, stanovuje celkovú cenu elektriny pre všetkých dodávateľov.
To znamená, že plynové elektrárne, ktoré sú v mnohých krajinách stále potrebné na udržanie osvetlenia, majú tendenciu diktovať ceny elektriny pre iné časti trhu, hoci elektrinu z obnoviteľných zdrojov možno vyrábať lacnejšie.
Grécko, Španielsko a Francúzsko presadzujú hlbšiu reformu s výrobcami elektriny na základe dlhodobých zmlúv s pevnou cenou.
Ale aj tak Skupina Sedem krajín na čele s Nemeckom je proti hlbokým reformám a varuje pred príliš rýchlou zmenou systému. „Vďaka verejnému energetickému trhu sme vyšli z krízy s minimálnymi škodami,“ povedal v pondelok nemecký minister pre klímu Sven Kiegold.
Zigold povedal, že ceny sa najlepšie znížia spotrebou menšieho množstva energie a zvýšením investícií do obnoviteľných zdrojov.
Hoci Nemecko tiež podporuje dlhodobé zmluvy s výrobcami elektriny, povedal, že tieto zmluvy by mali byť „dobrovoľné“ a nie také pevné, ako navrhuje Francúzsko a Španielsko.
Pannier-Runacher má za cieľ dohodnúť sa na reforme pred pondelkovými francúzskymi európskymi voľbami. Berlín však nesúhlasí a namiesto toho uprednostňuje podržanie reforiem až po voľbách v máji 2024.
Komisia návrh reformy predloží 16. marca.
