Gigantické masové vyhynutie na Zemi môže viniť nielen príroda. V hre je výbuch supernovy v blízkosti

Vedci z University of Illinois nedávno prišli s novou teóriou o jednom z piatich období hromadného vyhynutia. Konkrétne ide o hromadné vyhynutie, ku ktorému došlo na našej planéte asi pred 359 miliónmi rokov v neskorom devonskom období, informoval portál. Sciencealert,

Doteraz všetky teórie, prečo došlo k takému vyhynutiu, naznačujú, že vyhynutie bolo spôsobené výlučne suchozemskými javmi, ako je globálne otepľovanie alebo masívne sopečné výbuchy.

Posledná štúdia uverejnená v roku 2006 Zborník Národnej akadémie vied naznačuje však, že vyhynutia mohli byť zapríčinené nie suchozemskými fenoménmi.

Hromadné vyhynutie v devónskom období

Vo svojej štúdii sa vedci zamerali na príčinu vyhynutia v devónskom období, počas ktorého zahynulo až 50% všetkých rodov.

Devon je názov geologickej éry v proterozoickom období, ktorá sa uskutočnila približne pred 416 až 359 miliónmi rokov. Tomuto obdobiu predchádzalo obdobie silúrie, po ktorom nasledovalo obdobie známe ako uhlík. Na konci devónu sa uskutočnila jedna z najvýznamnejších udalostí na našej planéte – vyhynutie Devónov.

Počas tohto obdobia došlo k obrovskej strate biodiverzity, zatiaľ však nie je jasné, či došlo k dvom náhlym vyhynutiam alebo k súboru niekoľkých menších vyhynutí. Uvedená štúdia by určite mohla pomôcť pri zodpovedaní tejto otázky. Vedci v ňom skúmali, či vyhynutie na konci devónu mohlo byť spôsobené mimozemským telom.

Vedci objavili fosílie rastlín, ktoré boli spálené ultrafialovým žiarením

portál Phys Poznamenal, že vedci študovali hlavne horniny z tohto obdobia, pretože obsahujú stovky tisíc generácií spór rastlín, ktoré, ako sa zdá, boli spálené ultrafialovým žiarením. Podľa vedcov sú tieto príznaky horenia jasným dôkazom dlhodobej deštrukcie ozónu.

Vedúci autor Brian Fields popri tomto poškodení uviedol, že „katastrofické udalosti, ako je rozsiahla sopečná činnosť alebo globálne otepľovanie, ktoré majú pôvod na Zemi, môžu zničiť ozónovú vrstvu, ale dôkazy nie sú dostatočne presvedčivé.“ Z tohto dôvodu Fields a jeho kolegovia navrhujú teóriu, že dlhodobá strata ozónu na prelome devónu a karbonu bola spôsobená explóziou jednej alebo viacerých blízkych supernov.

Výbuch uvedenej supernovy sa mal uskutočniť vo vzdialenosti asi 65 svetelných rokov. V dôsledku tejto explózie dopadlo na Zem veľké množstvo vysokoenergetických častíc kozmického žiarenia. Kozmické lúče boli dostatočne silné na to, aby zničili ozónovú vrstvu, čo malo za následok hromadné vyhynutie na našej planéte.

Pixabay

Nedávne zaznamenaná explózia supernovy bola tiež taká silná, že doslova vystrelil hviezduktorá prechádza Mliečnou cestou rýchlosťou až 900 000 kilometrov za hodinu.

Pokles biodiverzity je dlhodobý proces

Podľa vedcov je táto teória podporená aj rôznymi deformáciami spór rastlín, ktoré našli v sedimentárnych horninách z obdobia devónu. Zosúdené fosílie tiež naznačujú, že pokles biodiverzity trval asi 300 000 rokov. To by znamenalo, že hromadné vyhynutie bolo spôsobené niekoľkými katastrofami alebo výbuchom niekoľkých supernov.

Vedci však ešte svoju teóriu nepodporili reálnymi dôkazmi, ktoré by to jednoznačne potvrdili. V súčasnosti sa zameriavajú na objavovanie rádioaktívnych izotopov plutónia-244 a samária-146 v devónskych horninách a fosíliách.

Podľa spoluautora diela Zhenghai Liu je objav týchto izotopov kľúčovým dôkazom, ktorý by túto teóriu jednoznačne potvrdil. Dodal, že „žiadny z týchto izotopov sa dnes na Zemi nevyskytuje prirodzene a jediný spôsob, ako sa sem dostať, je prostredníctvom kozmických výbuchov.“

Tím taktiež skúmal ďalšie možnosti vyčerpania ozónu, ako sú dopady meteoritu, slnečné erupcie a výbuchy gama žiarenia. „Tieto udalosti sa však končia rýchlo a je nepravdepodobné, že spôsobia dlhodobé vyčerpanie ozónu, ku ktorému došlo na konci devónskeho obdobia,“ uviedol Jesse Miller.

V súčasnosti je najbližšou potenciálnou hviezdou supernovy Betelgeuse, ktorá donedávna vedcov z celého sveta vystrašila niekoľko mesiacov a stratila až 63% svojej obvyklej jasnosti.