Podľa najnovšej prognózy EÚ má Írsko uniknúť recesii v roku 2023, pričom väčšina stretnutí poukazuje na negatívny rast z tejto zimy.
Európska komisia však predpovedá, že ekonomická aktivita sa tu v budúcom roku zníži o viac ako polovicu, pričom domáca ekonomika a rast zamestnanosti budú ustupovať ešte rýchlejším tempom.
Európska komisia zrevidovala svoju tohtoročnú prognózu hrubého domáceho produktu (HDP) Írska na 7,9 %, čo je viac ako dva body nad predchádzajúcimi odhadmi, ale znížila budúcoročnú prognózu o viac ako bod na 3,3 %.
Upravený domáci dopyt – ktorý odoberá nadnárodné patenty a lízing lietadiel – v budúcom roku klesne na 2 %, z 8,6 % v roku 2022, čo je pesimistickejšia predpoveď ako Írska centrálna banka. Predpokladá sa, že do roku 2024 vzrastie na 3,4 percenta.
Írska inflácia bude v tomto roku v priemere 8,3 %, kým v budúcom roku klesne na 6 % a v roku 2024 na 2,8 %, podobne ako nedávne prognózy centrálnej banky. Čísla sú pod priemerom eurozóny a EÚ.
Očakáva sa, že nezamestnanosť v Írsku v budúcom roku vzrastie na 4,8 percenta z tohtoročných 4,4 percenta, no zostáva najnižšia v EÚ. Priemery EÚ a eurozóny sú medzi 6 a 7 percentami.
EÚ však predpovedá, že rast zamestnanosti v Írsku sa v roku 2023 spomalí na 0,8 percenta z 3,1 percenta v tomto roku a na 0,6 percenta v roku 2023. Očakáva sa, že v budúcom roku to bude konzistentné v celej federácii.
Verejné financie Írska patria medzi najzdravšie v EÚ. Cyprus – bývalá partnerská krajina v rámci záchranného programu – je jedinou ďalšou členskou krajinou EÚ, od ktorej sa očakáva, že v nasledujúcich dvoch rokoch vykáže rozpočtový prebytok.
Očakáva sa, že celkový dlh, meraný ako percento HDP, do roku 2024 klesne pod 40 %, čím sa Írsko stane jednou z najmenej zadlžených krajín v bloku spolu so Švédskom, Dánskom, Luxemburskom, Bulharskom a Litvou.
Írska vláda už nepoužíva HDP ako meradlo dlhu kvôli vplyvu nadnárodných spoločností na výber daní.
Ústup Írska je odrazom hospodárskeho spomalenia v eurozóne a širšej EÚ, pričom nemecká, švédska a lotyšská ekonomika sa v roku 2023 očakáva pokles, zatiaľ čo Estónsko tento rok zaznamená menší pokles.
„Blížime sa ku koncu roka, v ktorom Rusko opäť vrhlo temný tieň vojny na náš kontinent,“ povedal komisár EÚ pre hospodárstvo Paolo Gentiloni.
„Ceny energií a nekontrolovateľná inflácia si teraz vyberajú svoju daň a čelíme veľmi náročným obdobiam zo sociálneho a ekonomického hľadiska.“
Očakáva sa, že rast sa do Európy vráti budúcu jar, keď inflácia uvoľní hospodárstvo.
Rast sa však v budúcom roku nezvýši nad nulu – v eurozóne a širšej EÚ dosiahne 0,3 % – v roku 2024 vzrastie na 1,6 % v EÚ a 1,5 % v eurozóne.
Silný rast v celom bloku v prvej polovici roka podporil prognózy na rok 2022, pričom Komisia predpovedá, že HDP eurozóny sa tento rok zvýši o 3,2 % (3,3 % v EÚ).
Očakáva sa, že inflácia v eurozóne dosiahne vrchol koncom tohto roka a do roku 2022 dosiahne v priemere 8,5 %.
Očakáva sa, že inflácia v 20-člennej zóne (do ktorej Chorvátsko oficiálne vstúpi od januára) sa v roku 2023 spomalí na 6,1 percenta a v budúcom roku klesne na 2,6 percenta, čo je stále nad 2 percentným cieľom Európskej centrálnej banky.
Komisia sa domnieva, že inflácia v širšej EÚ bude tento rok 9,3 %, v roku 2023 7 % a v roku 2024 3 %, pričom sa očakáva, že rast cien na Slovensku, v Poľsku, Rumunsku a Estónsku bude v budúcom roku dvojciferný.
