Pápež František, ktorý v septembri navštívi Maďarsko a Slovensko, plánuje v druhej polovici tohto roka opäť vycestovať do zahraničia. Dúfa tiež, že v novembri navštívi Grécko a Cyprus a v tom istom mesiaci sa chystá do Glasgowa na medzinárodnú konferenciu o zmene podnebia s názvom COP26. To všetko závisí od toho, či je infekcia korónovým vírusom pod adekvátnou kontrolou.
Od svojho zvolenia za pápeža 13. marca 2013 uskutočnil František už 33 zahraničných ciest a navštívil 52 krajín. Je druhým najľudnatejším pápežom v histórii po sv. Jánovi Pavlovi II., Ktorý počas svojich viac ako 26 rokov absolvoval 104 zahraničných ciest a navštívil 129 krajín. František však postupuje rýchlejšie ako jeho poľskí kolegovia.
8. februára tohto roku sa obrátil na veľvyslancov zo 183 krajín s diplomatickými vzťahmi so Svätou stolicou a vysvetlil účel týchto zahraničných návštev. „Tieto návštevy sú hlavným znakom osamelosti Petrovho dediča a rozhovoru Svätej stolice so štátmi pre Boží ľud na celom svete,“ uviedol pápež. „Často poskytujú príležitosť na podporu dobrých vzťahov a dialógu medzi rôznymi náboženstvami.“
Od svojho zvolenia za pápeža 13. marca 2013 uskutočnil František už 33 zahraničných ciest a navštívil 52 krajín. Je druhým najcestovanejším pápežom v histórii po sv. Jánovi Pavlovi II.
Očakáva sa, že prvý jezuitský pápež začne svoje cesty na jeseň príchodom do Budapešti, hlavného mesta Maďarska, na záverečný ceremoniál Medzinárodného charitatívneho kongresu, ktorý sa bude konať na námestí Hrdinov v meste 12. septembra. Potvrdil to na tlačovej konferencii 8. marca o spiatočnom lete z Iraku, objasnil však, že omša bude jedinou zastávkou tejto krátkej cesty. Zároveň upozornil, že by sa mohol vydať aj na neďaleké Slovensko. „Budapešť je vzdialená dve hodiny jazdy od Bratislavy,“ uviedol. „Prečo nenavštíviť Slovensko?“
Konferencia biskupov Maďarska na túto správu reagovala s radosťou a vo svojom vyhlásení z toho istého dňa uviedla: „Sme radi, že sa dozvedáme, že Svätý Otec oznámil svoje rozhodnutie prísť do Budapešti na záverečný ceremoniál 52. medzinárodného kongresu milosrdenstva. . “
„Dúfame, že jeho návšteva bude veľkým povzbudením a duchovným posilnením pre nás všetkých aj pre budúcich účastníkov kongresu milosrdenstva,“ informovali kardinál Peter Erdo, arcibiskup Estercom-Budapešť a maďarský biskup, a prezident Andr V Vஸ rez, prezident konferencie vo vyhlásení.
Akcia bola pôvodne plánovaná na rok 2020, avšak musela byť odložená kvôli infekcii korónovým vírusom. Ale ani teraz sa zdá, že biskupi z mnohých krajín sa nebudú môcť zúčastniť kvôli kontrole infekcie.
Očakáva sa, že jezuitský pápež začne svoje cesty na jeseň návštevou maďarského hlavného mesta Budapešť na záverečnom ceremoniáli Medzinárodného charitatívneho kongresu 12. septembra.
Mnoho z viac ako 50 miliónov katolíkov a viac ako 10 miliónov obyvateľov Maďarska chce, aby pápež zostal dlhšie ako jeden deň. Nie je však jasné, či sa tak stane. Jedným z dôvodov je, že antiimigračná politika predsedu vlády Viktora Orbána a „mandátový režim“, ktorý hrozí narušením demokracie, spôsobujú v EÚ veľké kontroverzie a znepokojenie.
Pápež František spojil svoju cestu do Maďarska s cestou na susedné Slovensko, zatiaľ však nie je jasné, či pôjde prvý. Slovensko, ďalšia vnútrozemská krajina, je stabilnou demokraciou v strednej Európe s 5,5 miliónmi obyvateľov, ktorá hraničí s Poľskom, Ukrajinou, Maďarskom, Rakúskom a Českou republikou, ktorá sa odčlenila v roku 1993.
Jej prezidentka, právnička a protikorupčná aktivistka Susanna Kapudová v marci pre miestnu tlačovú agentúru TASR uviedla: „Som veľmi rada, že môžeme privítať Svätého Otca na Slovensku.“ Vlani v decembri navštívil Františka vo Vatikáne a pozval ho na návštevu vlasti. „Jeho návšteva bude znamením nádeje, ktorú zúfalo potrebujeme,“ uviedol. Svätý Ján Pavol II. Navštívil Slovensko trikrát; Jeho posledná návšteva bola v septembri 2003.
Vatikán zatiaľ nepotvrdil návštevy týchto dvoch krajín; Potvrdenie zvyčajne dorazí tri mesiace pred cestou.
Okrem týchto návštev uviedli rímske zdroje Spojené štáty 84-ročný pápež dúfa, že v novembri vycestuje do Grécka a na Cyprus, avšak opäť neprišlo oficiálne potvrdenie zo strany Vatikánu.
Uviedli rímske zdroje Spojené štáty 84-ročný pápež dúfa, že v novembri vycestuje do Grécka a na Cyprus, avšak opäť neprišlo oficiálne potvrdenie zo strany Vatikánu.
František odcestoval 16. apríla 2016 na grécky ostrov Lesbos, aby navštívil utečenecký tábor Maria. Sýrskych utečencov bolo 12, všetci moslimovia, ktorí sa s ním vrátili, aby sa usadili v Ríme, čo malo gesto, ktoré malo obrovský medzinárodný dopad, najmä v moslimskom svete. K návšteve sa pripojili aj ekumenický patriarcha Bartolomej I. a grécky arcibiskup Ironimus II. Potom povedal svetu: „Prišli sme upozorniť svet na túto vážnu humanitárnu krízu a prosiť o jej vyriešenie.“ “
Na emotívnej scéne medzi 2 500 utečencami pápež povedal: „Chcel som byť dnes s vami. Chcem ti povedať, že nie si sám. “
Možno bude chcieť navštíviť ten tábor alebo iné tábory na ostrove a v hlavnom meste Aténach. V roku 2020 V tábore Moria vypukol požiar„Zostali bez domova pre takmer 13 000 migrantov.
[Related: Pope Francis prays for 130 refugees drowned in Mediterranean]
Očakáva sa, že vycestuje na Cyprus, východný stredomorský ostrov rozdeľujúci sa od Grécka, ktorý plánuje navštíviť v roku 2020. Ostrov bol rozdelený od roku 1974 po invázii tureckých síl a OSN. Chránená nárazníková zóna sa skladá z dvoch častí ostrova. Severnú časť (asi 36 percent územia) obývajú Cyperčania z Turecka, ktorí sú podľa medzinárodného práva nelegálne okupovaní tureckými silami; Druhú časť obývajú cyperskí Gréci.
Cyperský prezident Nicos Anastasiates navštívil Františka vo Vatikáne v novembri 2019. Potom ohlásil návštevu pápeža, ktorá sa zhodovala s 60. výročím republiky (kedy Británia získala nezávislosť) a 10. výročím pápeža Benedikta XVI. Cyprus bol prvou zastávkou na misijnej ceste svätého Pavla k šíreniu kresťanstva v prvom storočí nášho letopočtu a obrátil rímskeho guvernéra ostrova Sergia Paulusa k viere. V súčasnosti je väčšina kresťanov na Cypre pravoslávna Grék.
Okrem návštev v týchto štyroch krajinách uviedli vatikánske zdroje Spojené štáty Ak je pápež František pozvaný na konferenciu COP26 o zmene podnebia, ktorú organizuje Spojené kráľovstvo a Taliansko, môže cestovať aj do škótskeho Glasgowa. Očakáva sa, že sa ich zúčastnia hlavy štátov alebo predsedovia vlád z niekoľkých krajín zúčastňujúcich sa na Parížskej klimatickej dohode, vrátane vodcov zo Spojených štátov, Číny, Nemecka, Francúzska a Ruska.
Od začiatku svojej reformy František zdôrazňoval naliehavú potrebu riešenia klimatických zmien a udržania planéty Zem. V júni 2015, pár mesiacov pred parížskym klimatickým summitom (COP21), publikoval encyklopédiu „Latado C“ na tému „Udržiavanie nášho spoločného domova“. Dokument údajne prispel k vybudovaniu podpory pre dohodu o klíme schválenú na samite. Minulý týždeň, 22. apríla, pápež predniesol povzbudivú videosprávu na samite lídrov o zmene podnebia, ktorý usporiadal prezident Joseph Biden.
Uviedli to vatikánske zdroje Spojené štáty Ak je pápež František pozvaný na konferenciu COP26 o zmene podnebia, môže cestovať aj do škótskeho Glasgowa.
Pri spiatočnom lete z Iraku 8. marca František novinárom povedal, že by chcel ísť do Libanonu hneď, ako to podmienky dovolia. Svoje želanie zopakoval, keď sa 22. apríla stretol s predsedom vlády krajiny Čadom Haririm na súkromnej audiencii vo Vatikáne. Potom šesť mesiacov Mr. Harírí novinárom povedal, že si prečítal pápežove slová „ako správu pre celý Libanon a všetky strany musíme urýchlene zostaviť vládu“.
Uvidí sa, či k tejto návšteve dôjde tento rok.
Okrem vyššie uvedených ciest František opakovane vyjadril svoj úmysel navštíviť Južný Sudán s canterburským arcibiskupom Justinom Welbym, pretože sa posilňuje mierový proces v krajine. Je však nepravdepodobné, že by k tomu došlo v roku 2021, pretože Rada bezpečnosti OSN vyzýva OSN, aby spolupracovala. Úrad ju označuje za „najhoršiu situáciu v krajine“, ktorú zhoršuje „nedostatok trvalého mieru“ a „epidémia korónového vírusu“. Dve tretiny obyvateľstva a asi 300 000 utečencov a žiadateľov o azyl potrebuje určitú formu humanitárnej pomoci a ochrany.
