BRUSEL (AP) – Lídri EÚ sa snažili nájsť spoločnú príčinu počas dlhej štvrtkovej diskusie o tom, ako znížiť bolestivosť účtov za energie.
Niekoľkohodinová diskusia o energetike na summite lídrov EÚ sa uskutočnila v čase, keď ceny zasiahli rodiny a podniky, ktoré sa stále spamätávajú z dopadu epidémie Govt-19. Lídri sa snažia zabezpečiť dodávky energie pre 27-členný blok urýchlením prechodu od znečisťujúcich fosílnych palív k udržateľným alternatívam, keďže sú potrebné okamžité riešenia.
Lídri sa zhodli na tom, že v krátkodobom a dlhodobom horizonte budú túto zimu efektívne pomáhať spotrebiteľom a spoločnostiam aj ďalšie opatrenia, ako je zníženie daní, vládna pomoc a odklady platieb účtov, ktoré navrhla Európska komisia.
Vo svojom rozhodnutí požiadali vedenie EÚ, aby sa pozrelo na trhy s plynom a elektrinou a plán obchodovania s emisiami skupiny, podľa ktorého firmy platia za emisie oxidu uhličitého. Účelom je skontrolovať, či riadenie trhu ovplyvnilo rast cien uhlíka.
Nie je tu však žiadna zmienka o vytvorení spoločného plánu obstarávania zásob plynu, ktorý nedávno navrhlo Španielsko.
Rozhovory prichádzajú len 10 dní pred začiatkom klimatického summitu OSN, ktorý je všeobecne považovaný za poslednú šancu na zvládnutie globálneho otepľovania o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami.
Administratíva EÚ a jej členské štáty už podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej pracujú na znižovaní zaťaženia domácností a podnikov účtov za energie.
Povedal, že lídri by sa mali tiež pozrieť na to, ako fungujú energetické trhy, ale zdôraznil, že „zo strednodobého a dlhodobého hľadiska je veľmi jasné, že stratégiou by mali byť veľké investície do čistej a obnoviteľnej energie vyrobenej v Európe“.
Diskusia o revolvingových cenách energií prebiehala v kontexte zmrazených vzťahov s Ruskom, hlavným dodávateľom plynu do Európy.
Van der Leyen v stredu povedal, že federácia dováža 90 % svojho plynu – väčšinu z jeho strategického rivala Ruska – „čo nás robí zraniteľnými“. Plyn predstavuje štvrtinu celkovej spotreby energie v Európe.
Šéf zahraničnej politiky EÚ Joseph Borel označil tohtoročnú explóziu cien energií za výsledok „veľkej geopolitickej hry“.
Van der Leyen uviedol, že hoci Nórsko zvýšilo vývoz plynu na stretnutie, aby uspokojilo zvýšený dopyt, ruský Gosprom nerešpektoval svoje dlhodobé dohody s Európskou úniou.
Ceny plynu v tomto roku vzrástli z 19 eur na 95 eur za megawatthodinu, čo sa týka všetkého od účtov za vykurovanie domácností až po farmárov a potravinárov. Európska únia (EÚ) tvrdí, že rodiny s nízkymi príjmami sú ťažko postihnuté tým, že veľkú časť svojich príjmov míňajú na energie. Mnohé krajiny už ponúkli zníženie dane z energie na zníženie bolesti.
Hoci všetci lídri chcú znížiť dopad rastúcich cien energií na ich obyvateľstvo, líšia sa v tom, ako to urobiť.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová na štvrtkovom summite uviedla, že otázku rastúcich cien energií treba odlíšiť od dlhodobého boja proti klimatickým zmenám.
„Myslím, že musíme byť ticho, v Nemecku to aj tak urobíme,“ povedal.
Podľa belgického premiéra Alexandra de Groo je jeho krajina jednou z prvých, ktorá pomohla zvýšiť tarify za elektrinu pre domácnosti a podniky. Treba však nájsť aj dlhodobé riešenia, povedal.
„A z dlhodobého hľadiska existuje len jedno riešenie – investovať viac do obnoviteľných zdrojov energie, takže sme menej náchylní na kolísanie cien fosílnych palív,“ povedal.
Maďarský premiér Viktor Orbán obvinil plány komisie na zelenú dohodu, najmä zníženie emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 a dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Súčasná kríza znovu podnietila diskusiu o tom, či by EÚ mala podporovať jadrové programy ako spôsob ďalšieho odbúravania energie. Dá sa to dosiahnuť tak, že budú mať nárok na miliardy eur v rámci Európskej zelenej dohody a fondu na obnovu po koronavíruse.
Pred dvoma rokmi sa lídri zhodli, že jadrová energia by mohla byť súčasťou úsilia EÚ stať sa uhlíkovo neutrálnou. Zatiaľ sa však nerozhodli, či je možné jadrové projekty zaradiť do takzvanej taxonómie, čo je taxonomický systém, ktorý sa snaží definovať aktivity, ktoré sú hodné udržateľných investícií.
Francúzsko nedávno požiadalo Bulharsko, Chorvátsko, Českú republiku, Fínsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko, aby sa do konca tohto roka pripojili k nukleárnemu klasifikačnému rámcu.
Koaliční ministri energetiky sa stretnú začiatkom budúceho týždňa, aby pokračovali v rozhovoroch, pričom lídri sa chystajú prehodnotiť situáciu na svojom ďalšom summite v decembri.
___
Corder informoval z holandského Haagu.
___
Sledujte všetky správy AP týkajúce sa klimatických zmien na https://apnews.com/hub/climate-change.
Copyright © 2021. Všetky práva vyhradené. Táto webová stránka nie je určená pre používateľov v Európskom hospodárskom priestore.
