Riga: Lotyši oblečení v pohanských krojoch sa zhromažďujú na námestí v centre Rigy, aby oslávili niečo, čo niektorí historici považujú za pradávneho predchodcu tradície vianočného stromčeka.
Ale títo pestrofarební vyznávači zimného slnovratu neprišli stromček ozdobiť, ale spáliť.
Divoko vyzerajúci dav po prevlečení kmeňa stromu s lanom po uliciach hlavného mesta Lotyšska ho podpálil.
V stredoveku ľudia umiestňovali stromy do svojich domovov pred slnovratom a potom ich ťahali do ohnivého konca.
„Polienka symbolizuje všetko, čo sa tento rok pokazilo,“ hovorí Lika Lukašunas, vedúca rižského kultúrneho centra Ritmus a jedna z oslávenkýň. nový začiatok budúceho roka.“
Na konci obradu sa na pamätnej tabuli na zemi uvádza, že v roku 1510 bol vystavený prvý ozdobený vianočný stromček na svete.
Na tradíciu pálenia baltskej slaniny sa pôvodne chopili nemeckí obchodníci, ktorí vytvorili vianočný stromček v jeho modernej podobe a pomohli mu šíriť sa cez prístavy Hanzy po Baltskom mori.
Podľa historických záznamov bol pôvodný stromček ozdobený umelými ružami v roku 1510 cechom obchodníkov v Rige.
Obchodníci okolo neho tancovali, kým ho podpálili.
Prvý historický záznam o vianočnom stromčeku v súčasnej podobe pochádza z roku 1476, kedy bol inštalovaný v dome, ktorý vlastnila mestská organizácia zahraničných obchodníkov Swarshapter.
Udalosť opísal historik a lingvista Guna Pitkevica vo „Veľkej vianočnej knihe“.
„Ozdobia vždyzelený strom vo svojom dome swarshaper dekoráciami a sladkosťami a po Vianociach ho odnesú na ulicu, aby ho spálili,“ povedal.
Podľa starodávneho zvyku má dnes každý v Lotyšsku právo vyrúbať si na Vianoce vlastnú jedľu v štátnom lese, ktorý pokrýva tretinu krajiny.
Aida Rancane, zakladateľka ľudovej skupiny Grodi, povedala, že oslavy zimného slnovratu „sú večným znovuzrodením prírody a sveta okolo nás, umožňujúc ľuďom obnoviť samých seba“.
