Na Slovensku sa v sobotu uskutočnilo celoštátne referendum o zmene ústavy krajiny, ktorá umožní predčasné voľby.
Prezidentka Zuzana Čaputová rozhodla o usporiadaní referenda minulý rok po tom, ako opatrenie podporili tri opozičné strany a vyzbierali 380-tisíc podpisov.
Ústava v súčasnosti takúto možnosť neposkytuje.
V sobotňajšom hlasovaní dostali Slováci otázku, či súhlasia s ústavným dodatkom, ktorý umožní predčasné voľby, ak ich schváli parlament alebo referendum.
Ústavný súd SR v novembri rozhodol, že žiadosť Kaputovej – ďalšia otázka referenda navrhnutá opozíciou – žiadajúca vládu o okamžitú demisiu, porušuje ústavu.
Krajina s 5,4 miliónmi obyvateľov potrebuje viac ako 50-percentnú účasť na voľbách.
Z ôsmich predchádzajúcich referend od získania nezávislosti Slovenska v roku 1993 po rozpade Československa túto podmienku splnilo len referendum o vstupe krajiny do Európskej únie v roku 2003.
Premiér Eduard Heger povedal, že neplánuje hlasovať a že by to bolo zbytočné.
Rozhodnutie o usporiadaní referenda padlo ešte pred pádom Hegerovej koaličnej vlády v decembri po tom, čo opozícia v parlamente prehrala hlasovanie o vyslovení nedôvery po mesiacoch politickej krízy.
Kabutová dala parlamentu na zmenu ústavy termín do konca januára. Požiadal Hegerov kabinet, aby zostal vo funkcii ako úradnícka vláda so zníženými právomocami.
Voľby by sa podľa neho mali konať v prvej polovici roku 2023, no akceptovateľný by bol aj septembrový termín.
Ak politické strany nedodržia termín prezidenta, Kabutová povedala, že si vyberie nového premiéra a bude prisahať do jeho vlády.
Ďalšie pravidelné parlamentné voľby na Slovensku budú až vo februári 2024.
Nedávne prieskumy verejnej mienky naznačujú, že ak sa voľby budú konať čoskoro, opozičné strany majú väčšiu šancu vyhrať.
