BRATISLAVA, Slovensko (CNS) – Pápež František povedal, že medzi tradíciou pohostinnosti a prenasledovaním Slovenska musí byť Katolícka cirkev v popredí svedectva viery, vládnej politiky a angažovanosti veriacich.
Pápež v príhovore k vládnym predstaviteľom 13. septembra, v prvý celý deň svojej návštevy Slovenska, povedal, že tradičný zvyk vítania hostí je silným posolstvom lásky, najmä pre imigrantov a zraniteľných ľudí.
„Nikto by nemal byť stigmatizovaný alebo diskriminovaný. Náš kresťanský spôsob nazerania na druhých ich odmieta považovať za bremeno alebo problém, ale bratia a sestry potrebujú pomoc a ochranu, “povedal.
Pápež začal svoj deň recepciou v Prezidentskom paláci, po ktorej nasledovalo súkromné stretnutie s prezidentkou SR Jusanou Kaputovou.
Po stretnutí sa prihovoril predstaviteľom vlády, členom veľvyslanectva a civilným predstaviteľom.
Pápež vo svojom prejave uviedol, že po mnohých výzvach vo svojej dlhej, prosperujúcej histórii Československo „dosiahlo jednotu a jedinečnosť prostredníctvom zásadne mierového procesu“, ktorý viedol k jeho nezávislosti po jeho rozpade v roku 1993.
Tento pokojný prechod k nezávislosti je „posolstvom mieru v srdci Európy“ a príkladom bratstva, ktoré „je čoraz dôležitejšie pre proces integrácie“, najmä keď sa EÚ z neho snaží zotaviť. Infekcia koronavírusom, povedal.
Pápež však varoval, že „vždy existuje riziko, že podľahnete netrpezlivosti a lákadlu zisku, čo vedie k rýchlemu šťastnému pocitu, ktorý dokazuje iba rozdelenie, a nie spojenie ľudí“.
V reflexii slovenskej tradície podávania chleba a soli cteným hosťom nám pápež pripomenul dôležitosť chleba, najmä v Písme, „že pravé bohatstvo nespočíva len v rozmnožovaní majetku, ktorý máme.
Pápež sa vyjadril aj k dôležitosti spravodlivosti, najmä pri odstraňovaní korupcie. Od roku 2018 boli zvrhnuté dve vlády po masívnych protestoch po celej krajine kvôli prepojeniam medzi členmi vládnucej Smero-sociálnej demokratickej strany a talianskym syndikátom organizovaného zločinu „ndrangheta“.
Pápež zdôraznil potrebu vybudovať budúcnosť, v ktorej „budú zákony platiť spravodlivo pre všetkých na základe nepredajného justičného systému“.
„Ak má byť spravodlivosť skutočná ako chlieb, a nie krátky ideál, treba viesť vážnu vojnu proti korupcii a predovšetkým podporovať a presadzovať právny štát,“ povedal.
Po stretnutí s predstaviteľmi vlády sa pápež vydal do Dómu svätého Martina, kde sa stretol s tamojšími biskupmi, kňazmi, mužmi a ženami náboženstva, seminármi a katechétmi.
Pred katedrálou sa zhromaždili stovky ľudí, ktorí v taliančine skandovali „Viva Papa Francisco“ („Nech žije pápež František“). Pri vstupe do budovy z 15. storočia pápež spieval „To S. Peters“ („Ty Peter“) v latinčine, zatiaľ čo dav v katedrále tlieskal.
Pápež vo svojom prejave zdôraznil potrebu skromnej cirkvi, ktorá „sama seba vidí ako pevnosť, pevnosť alebo pevnosť, sebestačnú a vidí svet pod sebou“. Ľudia.
„Život vo svete je o ochote zdieľať a porozumieť problémom ľudí, ich presvedčeniam a očakávaniam. Pomáha nám to uniknúť z nášho sebapohltenia, pretože centrom cirkvi nie je cirkev,“ povedal.
Katolícka cirkev bola vyzvaná, aby odpovedala na duchovné potreby ľudí, počnúc nezávislosťou.
„Tragické kapitoly histórie vašej krajiny prinášajú veľkú lekciu: kedykoľvek bola sloboda napadnutá, porušovaná a potláčaná, ľudstvo bolo skorumpované a hurikány násilia, nátlaku a zbavenia volebného práva rýchlo pokračovali,“ povedal pápež.
Pripustil však, že ich počet nestačí na porážku vlády prezidenta Conteho.
Jedna cirkev „nemá miesto pre dobrodružstvo slobody ani v duchovnom živote a hrozí jej uzavretie sa do seba,“ povedal. „Samozrejme. Ale mnohí – najmä mladšia generácia – nie sú inšpirovaní vierou, ktorá sa nevzdáva vnútornej slobody, že každý by mal myslieť rovnako a slepo poslúchať.“
Pápež pripomenul list, ktorý dostal od biskupa, ktorý sa sťažoval na mníšku vysvätenú v jeho krajine, ktorá sa odchyľuje od predstáv, ktoré pripravil.
„Boli sme pod tureckou nadvládou 400 rokov; trpeli sme. Potom sme trpeli 50 rokov za komunizmu. Ale s týmto Nanciom bolo týchto sedem rokov horších ako ostatné dva,“ pripomenul pápež. „Pýtam sa vás, koľkí to povedali o svojom biskupovi alebo kňazovi?“
Pápež vyzval členov kléru, aby sa naučili efektívne komunikovať s veriacimi a nedávali „40-50 minútové kázne o argumentoch, ktorým nikto nerozumie“.
Po smiechu a potlesku pápež povedal, že „mníšky ovplyvnené našimi kázňami“ si zaslúžia potlesk.
Ako sv.. Pápež Cyril a Metod, ktorí „vynašli nové jazyky na hlásanie evanjelia“, najmä v čase, keď ich mnohí považujú za pamätník kresťanskej tradície, povedali, že pápež by sa mal „naučiť vytvárať nové „písma“ na ohlasovanie viery“ už s nimi nehovorte ani neovplyvňujte spôsob, akým žijú.“
„Je zbytočné sťažovať sa, skrývať sa za obranný katolicizmus, súdiť svet a obviňovať zoči-voči strate radosti z pocitu a viery Boha. Potrebujeme kreativitu evanjelia,“ povedal pápež. .
Pápež František napokon zdôraznil potrebu dialógu najmä s „tým, kto bojuje proti náboženstvu, aj s tými, ktorí nie sú veriaci“.
„Spomienky na rany z minulosti môžu podporovať nenávisť, nedôveru a dokonca opovrhnutie“, čo môže viesť cirkev k tomu, že „nás bude brániť proti rôznym ľuďom“. Pápež však povedal, že rany z minulosti „budú „nasledovať rany Božie a stanú sa priechodmi a otvormi, ktoré umožnia prejaviť sa Božej milosti“.
„Táto milosť premieňa naše životy a robí z nás remeselníkov mieru a harmónie,“ povedal pápež. „Máš krásne príslovie: Keď do teba niekto hodí kameň, daj mu radšej chlieb. Aké pravé evanjelium!”
—
Sledujte Arocho na Twitteri: arochoju
