Politika EÚ v oblasti zdaňovania energie je v rozpore s klimatickými cieľmi, tvrdia audítori – EURACTIV.com

Ak chce Európska únia dosiahnuť svoje klimatické ciele do roku 2030, musia sa zdaňovanie energie, cenová politika uhlíka a dotácie fosílnych palív užšie zosúladiť, uviedli audítori EÚ v novej správe zverejnenej v pondelok (31. januára).

Podľa aktuálnej smernice EÚ o zdaňovaní energie môžu mať znečisťujúce zdroje energie, ako je uhlie, daňovú výhodu v porovnaní s uhlíkovo efektívnejšími zdrojmi, uvádza sa v správe Európskeho dvora audítorov (ECA).

„Napríklad uhlie je zdanené menej ako zemný plyn a niektoré fosílne palivá sú zdanené výrazne menej ako elektrina,“ uviedol ECA vo vyhlásení.

V priemere sa uhlie zdaňuje 2,9 EUR za megawatthodinu, zatiaľ čo zemný plyn sa zdaňuje 7 EUR/MWh. Elektrina je na porovnanie zdanená sumou 32,1 € / MWh, podľa správy (pozri tabuľku nižšie).

Dotácie na fosílne palivá

Navyše dotácie na fosílne palivá – ako napríklad nízke dane na benzín a naftu – zostali v poslednom desaťročí konštantné, a to napriek záväzkom Európskej komisie a niektorých členských štátov EÚ postupne ich zrušiť.

Celkovo dosahujú dotácie na fosílne palivá viac ako 55 miliárd EUR ročne a 15 členských štátov EÚ vynakladá viac na dotácie na fosílne palivá ako na dotácie na obnoviteľnú energiu, poznamenali audítori – toto číslo nezohľadňuje finančnú podporu poskytnutú chudobných domácností počas prebiehajúcej plynovej krízy.

Keďže cieľom Európskej únie je do konca desaťročia znížiť emisie skleníkových plynov na polovicu, tento druh nezrovnalostí nemôže pokračovať, varujú.

Európska komisia to uznáva. V júli minulého roka predložila revíziu smernice EÚ o zdaňovaní energií, ktorá stanovuje minimálne sadzby dane pre energiu vrátane dopravných palív a elektriny.

Smernica bola naposledy aktualizovaná takmer pred 20 rokmi a teraz je „úplne nesynchronizovaná s našimi ambíciami v oblasti klímy“, priznal komisár EÚ pre hospodárstvo Paolo Gentiloni, keď návrh predstavil vlani v júli.

Podľa Komisie sa revidovaná smernica snaží podporiť „preberanie elektriny a alternatívnych palív“, ako sú obnoviteľný vodík, syntetické palivá a pokročilé biopalivá.

Ústrednou časťou reformy je návrh presunúť celoeurópsky daňový systém založený na objeme – alebo eurách za liter – na daňový systém založený na energetickom obsahu alebo gigajouloch.

„Snažíme sa podporovať používanie biopalív, takže prechodom na daňový základ podľa energetického obsahu korigujeme túto skrytú výhodu fosílnym palivám,“ vysvetlil predstaviteľ EÚ. Je to preto, že jeden liter biopaliva má zvyčajne nižší energetický obsah ako benzín alebo nafta, aj keď sa uplatňuje rovnaká sadzba dane.

Odmietnutie

Revízia smernice o zdaňovaní energie však bude politicky náročná, pretože si vyžaduje jednomyseľnosť členských štátov EÚ, čo znamená, že jedna krajina EÚ môže reformu vetovať.

A niektorí už vyjadrili výhrady. Česká republika napríklad varovala pred sociálnymi dôsledkami náhleho prechodu k ekologickejšiemu zdaňovaniu.

„Česká republika odmieta akékoľvek návrhy, ktoré by mohli viesť k zvýšeniu cien energetických produktov a elektriny,“ povedal v decembri pre EURACTIV.cz hovorca českého ministerstva financií.

„Hrozí masívny odpor, ak s týmito návrhmi prídeme príliš razantne a ak sa ich pokúsime rýchlo implementovať do ekonomickej reality,“ dodal český europoslanec Ondřej Kovařík z centristickej skupiny Renew Europe v Európskom parlamente.

České obavy vysvetľujú sumy, ktoré domácnosti vynakladajú na palivo a pohonné hmoty v doprave. Pre najchudobnejších v Česku a na Slovensku môžu výdavky na energie predstavovať viac ako 20 % ich príjmov, poznamenali audítori EÚ.

Správa tiež poukázala na protesty „žltých viest“ vo Francúzsku v roku 2018 ako na varovný príbeh, pričom poznamenala, že pohyb vyvolala uhlíková daň, ktorá zdvihla cenu benzínu a nafty o 0,10 EUR na pumpe.

Na zmiernenie rizika odmietnutia daňových reforiem audítori poukázali na celý rad riešení, ako je „zníženie iných daní“ alebo „aplikovanie prerozdeľovacích opatrení“, ako sú kompenzácie pre najviac postihnuté domácnosti.

„Hlavnou výzvou je podľa nášho názoru to, ako posilníme prepojenie medzi regulačnými a finančnými opatreniami a nájdeme medzi nimi správnu kombináciu,“ povedal Viorel Ştefan, člen Európskeho dvora audítorov zodpovedný za preskúmanie.

Ďalšou prekážkou reformy je Poľsko, ktoré pohrozilo, že bude „vetovať všetky záležitosti, ktoré si v EÚ vyžadujú jednomyseľnosť“, pokiaľ Komisia neuvoľní platby Varšave, ktoré sú zadržiavané z dôvodu prebiehajúceho sporu o nezávislosť Poľska. sudcov.

Poľsko tiež varovalo pred navrhovanými ekologickými reformami EÚ vo všeobecnosti, pričom uviedlo, že v súčasnom kontexte vysokých cien energií riskujú neúmerný dopad na najchudobnejšie domácnosti v EÚ.

[Edited by Zoran Radosavljevic]