Brusel –
Lídri EÚ bojovali o súhlas s ropným embargom voči Rusku v pondelok, pričom vyzvali ukrajinského prezidenta, aby nechal bokom svoje nezhody a schválil dlho odkladané sankcie zamerané na zvýšenie ekonomického tlaku na Moskvu, aby ukončila vojnu.
Európska únia uvalila na Rusko už päť kôl sankcií za jeho vojnu. Zameriava sa na viac ako 1000 ľudí vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina a najvyšších vládnych predstaviteľov a prokremeľských oligarchov, bánk, uhoľného sektora a ďalších.
Ale šiesty súbor opatrení, ohlásený 4. mája, bol pozastavený kvôli obavám o dodávky ropy. EÚ dostáva 40 % zemného plynu a 25 % ropy z Ruska a rozpory zahanbujú obchodný blok 27 krajín a odhaľujú hranice jeho ambícií.
Ukrajinský prezident Volodymyr Želenskij v pondelok v rozhovore s lídrami EÚ prostredníctvom video odkazu v 10-minútovom odkaze zdôraznil, že „len podnecuje Rusko, aby vyvíjalo čoraz väčší tlak na celú Európu, aby ukončilo občianske spory“.
Povedal, že balík sankcií by mal byť „uznaný a účinný, vrátane (on) ropy“, aby Moskva „cítila cenu toho, čo robí proti Ukrajine“ a zvyšku Európy. Až potom Rusko „začne hľadať mier“, povedal Zhelenský.
Nie je to prvýkrát, čo požaduje, aby sa EÚ zamerala na ruský lukratívny energetický sektor a pripravila Moskvu o miliardy dolárov každý deň na platbách za dodávku.
Ale Maďarsko je v popredí skupiny krajín EÚ, ako je Slovensko, Česká republika a Bulharsko – ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na ruskú ropu a nedokážu vypnúť čerpadlá. Maďarsko dostáva 60 % svojej ropy a 85 % zemného plynu z Ruska.
Maďarský premiér Viktor Orbán neústupne trval na účasti na dvojdňovom summite v Bruseli, český premiér Peter Fila zase naznačil, že riešením by bolo odloženie ropných sankcií proti Rusku.
„Sme pripravení zbaviť sa závislosti Ruska od energetických zdrojov – ale nemôžeme to urobiť v krátkodobom horizonte,“ povedal.
Lídri sa podľa viacerých diplomatov pokúsia dosiahnuť dohodu o embargu EÚ na dovoz ruskej ropy po mori, ktorý bude do konca tohto roka predstavovať dve tretiny dovozu ropy do EÚ z Ruska.
Orbán uviedol, že nové sankcie možno podporiť, ak bude zaručená bezpečnosť dodávok ropy do Maďarska. Maďarsko a Slovensko sa spoliehajú na ruskú ropu prichádzajúcu cez ropovod Trushpa zo sovietskej éry.
Problém s útokmi na ruskú ropu po mori je v tom, že krajiny ako Belgicko, Nemecko a Holandsko – ktoré sa na túto formu vo veľkej miere spoliehajú – vytlačia ceny ropy hore a narušia konkurenciu, keďže Maďarsko nakupuje ešte lacnejšiu ruskú ropu.
Lotyšský premiér Krisjanis Karins vyzval svojich kolegov v EÚ, aby vyriešili rozdiely súvisiace s ropou, pričom uviedol, že členské štáty „sú trochu zaseknuté vo všetkých detailoch, zabudli sme na celkový obraz“.
„Sú to len peniaze, Ukrajinci platia za svoje životy,“ povedal. „V Európe sa môžeme cítiť bezpečne len vtedy, ak bude Rusko porazené.“
Nemecký kancelár Olaf Scholes bol opatrný a optimistický. „Zdá sa, že všetko, čo žiadam, dosiahne konsenzus, skôr či neskôr bude,“ povedal novinárom.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula Von der Leyenová na summite odmietla bod obratu: „Moje očakávania sú nízke, že sa to vyrieši v najbližších 48 hodinách.“
V prípade schválenia by nový zákaz zahŕňal zmrazenie majetku a zákaz cestovania pre jednotlivcov. Sberbank, najväčšia ruská banka, bude vylúčená zo SWIFT-u, hlavného globálneho orgánu pre finančné transakcie. Traja veľkí ruskí štátom vlastnení vysielatelia budú mať zákaz distribuovať svoj obsah v EÚ.
Dvojdňový summit sa zameria na financovanie EÚ vo výške 9 9 miliárd (9,7 miliardy USD) na pomoc Ukrajine, ako aj na vojenskú pomoc a vyšetrovanie vojnových zločinov.
Otázka potravinovej bezpečnosti bude na stole v utorok a lídri budú naliehať na svoje vlády, aby urýchlili prácu na „cestách solidarity“ s cieľom pomôcť Ukrajine vyvážať obilie a iný tovar.
Niektorí demonštranti sa v pondelok pred summitom zhromaždili pred budovami EÚ a držali transparenty s nápismi „Nie ruskej rope a plynu“.
——
K tomuto príbehu prispel Karel Janíček z Brocka.
