Skríning zahraničných investícií: nová podmienka pre M&A transakcie na Slovensku | Dentons

Dňa 1. marca 2023 sa Zákon o skríningu zahraničných investícií nadobudol účinnosť. Zavádza komplexný skríningový mechanizmus pre zahraničné investície v Slovenskej republike.

Slovensko sa tak zaraďuje k množstvu krajín, ktoré v posledných rokoch zaviedli rôzne režimy obmedzenia zahraničných investícií (obmedzenie PZI). Nový zákon nahrádza predchádzajúci kontrolný režim pre vybrané transakcie, ktorý sa presadil v roku 2021 a je premietnutý do zákona o kritickej infraštruktúre. Nový režim vysoko odráža medzinárodné štandardy a je v súlade s jeho štruktúrou nariadenie Európskej únie.

Nový zákon nie je zameraný na zníženie počtu zahraničných investícií na Slovensku. Hlavným cieľom je zabezpečiť previerku zahraničných investícií v záujme ochrany bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky a Európskej únie.

Či sa tento cieľ dosiahne, určí prax.

Kto je podľa zákona zahraničný investor?

1. Vo všeobecnosti sa za zahraničného investora považuje každá osoba (právnická alebo fyzická) mimo EÚ – teda osoby, ktoré nie sú občanmi EÚ alebo nemajú sídlo alebo miesto podnikania v EÚ.
2. Za zahraničných investorov sa však považujú aj občania EÚ alebo osoby so sídlom alebo miestom podnikania v EÚ, ak sú kontrolované osobou mimo EÚ alebo orgánom verejnej moci tretej krajiny, pričom takáto osoba je ich konečným skutočným vlastníkom resp. osoba, ktorá transakciu financuje.

Aké typy podnikov a zahraničných investícií sú regulované zákonom?

Zahraničná investícia je uskutočnená zahraničným investorom (bez ohľadu na jej výšku) s cieľom umožniť investorovi priamo alebo nepriamo získať cieľovú osobu, vykonávať efektívnu účasť alebo kontrolu nad cieľovou osobou alebo kúpiť podstatný majetok cieľovej osoby.

Nezáleží na tom, či ide o investíciu plánovanú, alebo je výsledkom výkonu záložného práva, exekúcie alebo iného vymáhateľného práva.

Zákon rozlišuje dva druhy investícií:

1. Významné zahraničné investície Akvizícia 10 %, 20 %, 33 % alebo 50 % akcií cieľovej osoby (alebo viac) v nasledujúcich sektoroch:
   • Niektoré produkty (najmä zbrane, výbušniny, pyrotechnika)
   • Produkty obranného priemyslu
   • Položky s dvojakým použitím (softvér a technológie, ktoré možno použiť na verejné aj vojenské účely)
   • Biotechnológia
   • Kritická infraštruktúra
   • Základné služby súvisiace s nariadeniami o kybernetickej bezpečnosti
   • Poskytovateľ digitálnych služieb v oblasti cloud computingu
   • Poskytovatelia šifrovania bezpečnosti informácií na národnej úrovni
   • Mediálne služby (vysielanie)
   • Stránky na zdieľanie obsahu (s ročným príjmom viac ako 2 milióny eur)
   • Vydavatelia časopisov
   • Prevádzkovatelia spravodajských webových portálov
   • Tlačové organizácie

Za zahraničné investície sa však nepovažujú:

2. Nevýznamné zahraničné investície Nadobudnutie 25% alebo 50% podielu (alebo viac) v akejkoľvek cieľovej osobe okrem sektorov uvedených vyššie (bez ohľadu na obrat alebo hodnotu transakcie cieľovej osoby).
   • Investície medzi spriaznenými stranami (tj vnútroskupinová reštrukturalizácia)
   • Založenie podniku
   • Transakcie v bežnom obchodnom styku za účelom predaja alebo kúpy tovaru, komodít, tovaru alebo služieb

Kedy je skríning povinný?

Nadobúdateľ by mal požiadať o preverovanie investícií len vtedy, keď sa investícia považuje za významnú zahraničnú investíciu.

V ostatných prípadoch (nevýznamné zahraničné investície) sa nadobúdateľ môže rozhodnúť, či žiadosť podá. Upozorňujeme, že ministerstvo hospodárstva si vyhradzuje právo začať oficiálne preverovanie do dvoch rokov od dátumu transakcie a môže zahraničnému investorovi uložiť zodpovednosť za zrušenie transakcie. Vzhľadom na to je pri rozhodovaní o tom, či požiadať o nepovinný skríning, vždy potrebné posúdiť mieru rizika v konkrétnom prípade.

Ako funguje proces preverovania zahraničných investícií?

Príslušným orgánom na vykonanie preverovania je ministerstvo hospodárstva.

Konanie môže začať na základe žiadosti zahraničného investora alebo úradné previerky môže začať ministerstvo hospodárstva.

Tento proces pozostáva z niekoľkých fáz; Nižšie sme zhrnuli to podstatné:

1. Posúdenie rizika poklesu zahraničných investícií:
   • Táto fáza je použiteľná len v prípade významnej zahraničnej investície.
   • Ministerstvo hospodárstva informuje o činnosti ministerstvo vnútra, obrany, zahraničných vecí a ďalšie príslušné ministerstvá, ako aj políciu a spravodajské služby (známe ako „poradné orgány“); Tieto orgány majú 30 dní na predloženie správy o riziku nepriaznivého vplyvu zahraničných investícií.
   • Ak sa nezistí žiadne riziko, ministerstvo hospodárstva to zahraničnému investorovi a cieľovej skupine potvrdí.
   • Ak sa identifikuje riziko negatívneho dopadu, ministerstvo hospodárstva začne proces skríningu popísaný nižšie.

2. Preverovanie zahraničných investícií:
   • Ak je riziko negatívneho dopadu identifikované v prvej fáze, do tejto fázy sú zapojené všetky významné zahraničné investície a nekritické zahraničné investície.
   • Ministerstvo hospodárstva opätovne informuje poradné orgány a tie predložia správu do 40 dní.
   • Ministerstvo hospodárstva následne vypracuje záverečnú správu, v ktorej navrhne (i) schválenie, (ii) podmienečné schválenie alebo (iii) zamietnutie zahraničnej investície; Zahraničný investor a cieľová osoba majú 15 dní na predloženie pripomienok k návrhu (tento proces sa nazýva aj „konzultácie“).
   • Ministerstvo hospodárstva po konzultáciách predkladá vláde správu o schválení investície, jej schválení podmienečne (v takom prípade stanovuje aj zmierňujúce opatrenia) alebo zamietnutí zahraničnej investície. Ak vláda zamietnutie prijme, ministerstvo hospodárstva vydá rozhodnutie o zamietnutí zahraničnej investície; Ak vláda nesúhlasí, zahraničné investície sú povolené.
   • Ak ministerstvo hospodárstva do 130 dní odo dňa začatia konania nevydá rozhodnutie alebo nepredloží vláde záverečnú správu, má sa za to, že zahraničná investícia nemá negatívny vplyv; Zákon však neurčuje časový rámec, v ktorom má záverečnú správu posúdiť vláda.

Proti rozhodnutiam sa možno odvolať. O odvolaní rozhoduje minister hospodárstva. Nadobúdateľ môže po odvolaní začať správne konanie na Najvyššom správnom súde SR.

Aký je praktický dopad na M&A transakcie?

Nový režim bude mať pravdepodobne významný vplyv na priebeh transakcií. Z praktického hľadiska je dôležité poznamenať nasledovné:

V úvodných fázach transakcie je potrebné posúdiť, či transakcia podlieha povinnému skríningu (či ju možno klasifikovať ako významnú zahraničnú investíciu).

Ak sa zistí, že zahraničná investícia nie je významná, je potrebné posúdiť pravdepodobnosť, že transakcia bude v budúcnosti podliehať oficiálnej kontrole zo strany ministerstva hospodárstva. Požiadajte pred uzavretím transakcie.

Čas na skríning by sa mal odraziť v časovom pláne transakcie – proces skríningu môže trvať až 130+ dní.

Kritická zahraničná transakcia nemôže byť uzavretá bez predchádzajúceho súhlasu. V prípade porušenia bude uložená pokuta až do výšky 2 percent z hodnoty významnej zahraničnej investície alebo celkového čistého príjmu vytvoreného zahraničným investorom alebo ovládajúcou osobou.

Ak dôjde k realizácii zahraničnej investície bez predchádzajúceho súhlasu, ministerstvo hospodárstva môže iniciovať úradné preverovacie konanie a uložiť zahraničnému investorovi povinnosť zvrátiť transakciu (tento preverovanie možno začať až do dvoch rokov od transakcie).

Upozornenie vo formáte PDF na stiahnutie tu