Slovensko: Odmietnuť navrhované zmeny zákona o oznamovateľoch korupcie

Slovenský parlament spolu s koalíciou 19 medzinárodných organizácií občianskej spoločnosti podpísal spoločný list vyzývajúci na zamietnutie navrhovaných zmien zákona o ochrane oznamovateľov korupcie. Navrhované zmeny by výrazne obmedzili ochranu oznamovateľov a Korupcia výrazne bráni odhaľovaniu trestných činov a zdieľaniu informácií vo verejnom záujme. Urobia sa aj zmeny Slovensko je jediným štátom, kde oznamovanie nespustí ochranu, kým vláda neprizná, že odhaľovanie vlastnej korupcie je „povinné“. Prečítajte si nižšie uvedený list a pomocou tlačidla v spodnej časti tejto stránky zobrazte všetkých signatárov.

Zaslané e-mailom:

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky p. Boris Susko
Minister vnútra Slovenskej republiky p. Matúš Šutaj Eštok
Predseda parlamentu Slovenskej republiky p. Peter Pellegrini
Všetci poslanci NR SR

8. januára 2024

Vážení ministri, predseda parlamentu a poslanci NR SR,

My, dolu podpísané organizácie, Vám vyjadrujeme vážne obavy z navrhovanej legislatívy – navrhnutej v tajnosti – ktorá by výrazne obmedzila ochranu oznamovateľov na Slovensku. Žiadame vás o podporu pri odmietnutí tohto nového zákona a zabezpečení toho, aby Slovensko zostalo európskym lídrom v ochrane oznamovateľov korupcie vo verejnom záujme.

Slovenská vláda poslala 6. decembra 2023 do parlamentu zákon, ktorý ruší ochranu oznamovateľov pre policajtov a ruší minimálne právo na slobodu prejavu pre všetkých ostatných na základe zavedenia svojvoľných, subjektívnych úsudkov. Neexistuje žiadna smernica EÚ o oznamovateľoch. Utajovaný proces prípravy tohto právneho vystúpenia by totiž mohol porušiť podmienky EÚ a ohroziť financovanie Slovenska.

Odstránenie ochrany oznamovateľov pre políciu

Nový jazyk by zmenil súčasný zákon s cieľom odstrániť ochranu takto:

§ 25aa Prechodné ustanovenia k zmenám účinným dňom oznámenia/prijatia.
(1) Ochrana oznamovateľa, ktorý je príslušníkom Policajného zboru, zaniká dňom účinnosti tohto zákona.
(2) Ochrana poskytnutá oznamovateľovi pred dňom účinnosti tohto zákona zostáva zachovaná, len ak spĺňa podmienky uvedené v tomto zákone.

Vláda zmenu podporila nasledujúcim vysvetlením:

Táto zmena je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu (EÚ) 2019/1937 a článkom 4 ods. 1 písm. a) Rady z 23. októbra 2019 o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie. Individuálny rozsah pôsobnosti je okrem iného obmedzený na „osoby so štatútom pracovníka v zmysle článku 45 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vrátane štátnych zamestnancov“. Výraz „vrátane štátnych zamestnancov“ je potrebné chápať vo svetle vylúčených pracovných miest, ktoré sa týkajú výkonu verejnej služby. Toto rozhodnutie je potvrdené znením článku 3 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/1937, v ktorom sa uvádza: „Touto smernicou nie je dotknutá zodpovednosť členských štátov chrániť národnú bezpečnosť ani ich právomoc chrániť sa. Základné bezpečnostné záujmy.“

Toto vysvetlenie neobstojí pri skúmaní. Spočiatku článok 45 ods. 1 objasňuje iba to, že sú zahrnutí aj vládni zamestnanci. Neobmedzuje žiadne práva týchto pracovníkov. V tom článku skrátka chýba policajná medzera na zametanie práv.

Po druhé, príkaz neobsahuje žiadnu požiadavku, aby oznamovatelia boli štátnymi zamestnancami. Ochrana podľa § 4 ods. 1 písm. a) sa neobmedzuje len na štátnych zamestnancov. Ako je vysvetlené v odôvodnení 38:

Po prvé, ako to vykladá Súdny dvor, ochrana sa vzťahuje na osoby s postavením „pracovníkov“ v zmysle článku 45 ods. 1 ZFEÚ, t. Mentoring inej osoby, za ktorý dostávajú zaplatené. Ochrana by sa tak mala poskytovať pracovníkom v neštandardných pracovných vzťahoch vrátane pracovníkov na kratší pracovný čas a pracovníkov na dobu určitú a tým, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo pracovný pomer s agentúrou dočasného zamestnávania a neisté vzťahy. Štandardné záruky proti nespravodlivému zaobchádzaniu sa často ťažko uplatňujú. Pojem „zamestnanec“ zahŕňa štátnych zamestnancov, zamestnancov verejných služieb, ako aj iné osoby pracujúce vo verejnom sektore. (zvýraznenie pridané).

Tento zákon tiež poruší doložku o retroaktivite príkazu. Náhradné zákony nemôžu oslabiť už existujúce práva oznamovateľov. Ako sa uvádza v článku 45 ods. 2: „Implementácia tejto smernice za žiadnych okolností nepredstavuje dôvod na zníženie úrovne ochrany, ktorú už členské štáty poskytujú v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.“

bol Predchádzajúci zákon Slovenska z roku 2019 nemal policajnú medzeru1, jeho účel je vysvetlený v článku 1 „poskytnúť ochranu osobám v pracovnoprávnom vzťahu pri oznamovaní trestného činu…“ V § 2 písm. a) je chránená osoba „fyzická osoba, ktorá v dobrej viere podáva hlásenie úradníkovi, úradu alebo zamestnávateľovi zodpovednému za prijatie hlásenia“. Výnimkou opäť nie je, že zákon chráni všetky fyzické osoby okrem polície.

Vláda ďalej zákon obhajovala tým, že policajná výnimka je opodstatnená, pretože smernica oslobodzuje otázky národnej bezpečnosti. Obmedzuje však len predmet zverejnenia. Nariadenie nešpecifikuje, že predstavitelia národnej bezpečnosti sú imúnni voči odhaleniu nezákonnosti alebo zneužitia moci nad rámec národnej bezpečnosti. Tvrdenie vlády je bezprecedentné. Žiadny iný členský štát EÚ netvrdil, že všetka policajná práca je záležitosťou národnej bezpečnosti. Slovensko nemôže slúžiť ako právny precedens na drastické zúženie rozsahu pôsobnosti smernice.

Ruší minimálnu ochranu slobody prejavu

Navrhovaný zákon obsahuje niekoľko ustanovení na svojvoľné zničenie cenného papiera. Ak by dvaja vysoko nebezpeční informátori uhádli svoje práva, porušilo by to požiadavku mandátu na jasné hranice a vytvorilo by to silný mrazivý efekt.

„Povinné“ nahlásenie ako predpoklad ochrany

Článok 2 písm. c) stanovuje, že oznamovanie je „nevyhnutné“ alebo oznamovateľ bez práv a nechránené proti odvetným opatreniam. Tento subjektívny test znamená, že oznamovateľ musí uhádnuť, či úradník priznáva pravdu, čo nemôže čakať, čo môže mať vážny mrazivý vplyv na tok dôkazov potrebných na potlačenie korupcie v zárodku. Požiadavka je tiež v mnohých prípadoch nereálna, kým sa súd neskončí. Ešte dôležitejšie je, že táto podmienka nezákonne oslabuje minimálny štandard vyhlášky, keďže článok 5 ods. 2 chráni všetky vyhlásenia a zverejnenia na základe „dôvodného podozrenia“. Neexistuje žiadna podmienka, že oznamovanie je nevyhnutné na získanie ochrany zákona. Predpoklad tiež porušuje pravidlo neregresie. Predchádzajúca legislatíva Slovenska neobsahovala „nevyhnutnú“ požiadavku.

Diskvalifikácia za „zjavné“ nesprávne správanie pri oznamovaní

Oddiel 2(k) odstraňuje ochranu pre každého informátora, ktorý sa pri nahlasovaní zapojí do „zjavného zneužívania“. Tento čisto subjektívny štandard opäť otvára dvere svojvoľnému odstráneniu oznamovateľov v rámci mandátu. Opäť to predstavuje tri porušenia požiadaviek smernice na jasnosť, minimálnu bezpečnosť a odolnosť. Obrana si vyžaduje len to, aby príslušné dôkazy prešli testom dôvodných pochybností. Táto dodatočná výzva na posúdenie nie je zahrnutá. „Zjavné zneužívanie“ robí tých, ktorí robia čestné chyby alebo tých, ktorých dôkazy sú presné, ale majú postranné úmysly, zraniteľnými. Cieľom štandardu dôvodných pochybností je chrániť pred čestnými chybami. Z odôvodnenia č. 32 usmernení vyplýva, že ciele sú pre toto posúdenie irelevantné. Bez dôkazov musia oznamovatelia uhádnuť, či im úrady veria alebo neveria, a správne odhadnúť, aby vedeli, či majú práva. V predprestupovom zákone na Slovensku takáto diera nebola, takže porušuje aj paragraf o antiretroaktivite. Najzákladnejšie je, že diera je zbytočná. Každý, kto urobí nepravdivé vyhlásenie, neprejde testom dôvodných pochybností.

Porušenie podmienečného nariadenia zákonom o mlčanlivosti

Základnou zásadou práva EÚ je, že konanie vlády musí byť založené na transparentnom, pluralitnom a demokratickom systéme, keďže nedodržiavanie tejto zásady môže viesť k záväzkom vrátane prerušenia financovania EÚ. V prípade vyššie napadnutých právnych návrhov však nedošlo k žiadnej spolupráci s komunitou a celý proces bol zahalený rúškom tajomstva, čo malo za následok Dokončená akcia.

Hlavná otázka v centre tejto záležitosti sa týka zosúladenia zrýchleného konania s právnymi zásadami definovanými v podmienenom nariadení EÚ. Okrem toho zásada právneho štátu vyžaduje aj právnu istotu. Rýchle zmeny zákona môžu spôsobiť neistotu pre rôzne zainteresované strany, vrátane oznamovateľov korupcie. Je potrebné zabezpečiť, aby exekutíva nekonala svojvoľne a zhon pri navrhovaní tejto legislatívy v tajnosti vytvoril zraniteľnosť voči svojvoľným rozhodnutiam, keďže sa predišlo náležitej kontrole a hodnoteniu. Tento odklon od základných princípov práva EÚ vyvoláva nielen otázky o legitímnosti legislatívneho procesu, ale spochybňuje aj záväzok dodržiavať právny štát v rámci EÚ. Tieto kroky slovenskej vlády sú základom pre Európsku komisiu, aby prijala opatrenia vrátane finančných sankcií, ako je uvedené v podmienenom nariadení.

****
Vzhľadom na vážne problémy, ktoré nový zákon spôsobuje, samotné zrušenie porušení smernice EÚ, ako sme zhrnuli vyššie, nestačí. S úctou prehlasujeme, že žiadna z týchto alebo iných významných zmien v slovenskej legislatíve by nemala byť dokončená bez náležitej starostlivosti zainteresovaných strán a odborných orgánov. Vyzývame preto vládu, aby stiahla navrhovanú legislatívu a aby poslanci zamietli tento návrh na úpravu súčasnej ochrany oznamovateľov korupcie na Slovensku a požadovali, aby všetky budúce návrhy prešli otvorenou a legitímnou konzultáciou a preskúmaním.

Sme vám k dispozícii, aby sme vám odpovedali na akékoľvek otázky alebo poskytli dodatočné informácie, ktoré by ste mohli potrebovať.

tvoj naozaj,
Nižšie podpísané spoločnosti

Kópia: Prezidentka Slovenskej republiky, pani Zuzana Čaputová

Zobraziť ako PDF