Od centralizácie Európy uplynuli dva roky zaklopaťAngela Merkelová opustila platformu, ktorej dominovala od roku 2005. Teraz sa ďalšia mocná žena snaží navždy rozbiť Merkelovú pleseň.
Rovnako ako bývalá nemecká kancelárka, aj Sahra Wagenknechtová bola zarytou komunistkou až do pádu Berlínskeho múru v roku 1989 a okamžitého rozpadu východonemeckého štátu. Inak sú ona a pani Merkelová opačné protiklady.
Po desaťročiach ako plagát dievča tvrdej ľavice zakladá novú stranu, nenútene nazývanú „Sahra Wagonneck Alliance“ (BSW). Jedine v Nemecku, kde sa „obyčajní“ politici radšej držia v pohode, aby sa vyhli hitlerovským prirovnaniam, má antiestablishmentová strana založená na charizme svojho vodcu šancu.
BSW osloví voličov, ktorí opustili mainstreamovú politiku v prospech krajne pravicovej Populistickej Alternatívy pre Nemecko (AFD).
Jeho argument je jednoduchý: „Nemci nevolia AFD, pretože sú pravicoví. Hlasujú [it] Pretože sú nahnevaní.“
Ako mnohí bývalí komunisti, aj pani Wagenknechtová (54) je sociálna konzervatívka a antiglobalistka. Je proti masovej imigrácii a multikulturalizmu; Počas epidémií odmietla očkovať; Je nepriateľská k drahým zeleným politikám; A silne sa bráni uvedomeniu.
Najznepokojivejšie aspekty „ľavicového konzervativizmu“ pani Wagenknechtovej sú jej zarytý odpor voči NATO a jej neochvejná podpora Putinovmu Rusku.
Od invázie na Ukrajinu vo februári 2022 vyzval na ukončenie sankcií a „mier“, ktorý by legitimizoval ruskú okupáciu.
Spoločne s kremeľskými propagandistami a tvrdou pravicou v Nemecku pani Wagenknechtová hovorí robotníckym rodinám, že ich zachraňujú anglo-americkí monopolní kapitalisti, ktorí zvyšujú ceny energií a predlžujú vojnu pre svoj vlastný prospech.
Časť Wagenknechtovej základne totiž tvoria konšpirační teoretici, ktorí veria, že Nemecko je len pseudodemokracia. Je tiež vykorisťovateľská Ostalgia (nostalgia pre východné Nemecko) tým, že Spolková republika nebola „o nič demokratickejšia“ ako starý komunistický režim.
Pravda v jeho tvrdeniach je, že nemecký politický systém sťažuje voličom zosadzovanie nepopulárnych vlád.
Súčasná „semaforová“ koalícia stredoľavých sociálnych demokratov (SPD), liberálnych Slobodných demokratov (FDP) a Zelených vo voľbách stroskotala. Vo funkcii však zostal 16 rokov, pričom vymenil koaličných partnerov.
Je pravda, že súčasný kancelár Olaf Scholes je ešte viac opovrhovaný ako pani Merkelová. Nemecká ekonomika sa od začiatku vojny potácala na pokraji recesie, blížila sa zima a vyhliadky boli zlé.
Kríza v Izraeli a Gaze podnietila diskusiu o imigrácii v Nemecku, kde už vládne viac ako milión ukrajinských utečencov. Wagenknechtovo riešenie bolo hrubé, ale účinné: „Nemali by existovať žiadni domorodci, ktorí sú menšinami.“
Odkedy Merkelovej vláda pred ôsmimi rokmi otvorila dvere miliónom utečencov z Blízkeho východu, tlejúci odpor voči nedostatočnej kontrole hraníc prerástol do občasných protestov.
Minulý mesiac bolo zranených 65 policajtov na protiizraelskom zhromaždení v rozmanitej berlínskej štvrti Neukölln, zatiaľ čo oživenie antisemitizmu otriaslo národom, ktorý spochybňuje platnosť svojho protinacistického poverenia.
Vďaka svojmu iránskemu otcovi nemá pani Wagenknechtová žiadne zábrany požadovať prísnejšiu politiku tak v oblasti asimilácie nemeckých moslimov (teraz asi šesť miliónov), ako aj v oblasti bezpečnosti hraníc.
Fenomén Wagenknecht už tlačí na Berlín. Nemecko je jedným z niekoľkých členov EÚ, ktorí v súčasnosti skúmajú politiku v štýle Rwandy na riešenie žiadateľov o azyl na mori.
Akékoľvek podobnosti medzi Sahrou Wagenknecht a Suellou Braverman sú povrchné; Mnohé názory pani Wagenknechtovej sú blízke názorom Jeremyho Corbyna. Argumentuje nielen za prímerie v Gaze a proti posielaniu zbraní do Izraela či na Ukrajinu, ale aj za rozloženie NATO. V Moskve ho vidia ako jedného z Nemecka Putinverstehr („Putinovi chápaví“), nazývajú ju „národnou boľševikkou“.
Pre Britov, ktorí stále snívajú o Európe, sú právomoci, ktoré pani Wagenknechtová predstavuje, len snom. V EÚ čoraz viac dominujú politici ako on, ktorí sú označovaní za národných konzervatívcov (napríklad Talian Giorgia Meloni) alebo národných socialistov (Slovenský Robert Figo).
Ľavicový euroskeptik neustále kritizuje euro, otvorené hranice a mnohé ďalšie aspekty EÚ. Dokonca aj po Brexite podporil rozhodnutie Británie usporiadať referendum – ústavný zákaz referend v krajine.
Funguje však Wagenknechtov test? Na spustenie svojej novej platformy v januári zobral ďalších deväť poslancov zo starej ľavice. Prieskumy naznačujú, že by mohol získať 12 až 20 percent nemeckých hlasov a 30 percent na východe – dosť na to, aby si vybudoval značnú parlamentnú väčšinu.
Wagenknecht bol neohrozeným demagógom v krajine strojových politikov. Bez ohľadu na to, aký príťažlivý sa môže zdať Jenin čierny kôň pre konzervatívcov bez domova, skôr či neskôr si uvedomia nepríjemnú pravdu.
Nebol prvým nemeckým vodcom, ktorý spojil nacionalizmus, socializmus a populizmus. A v srdci zostáva Wagenknecht nezrekonštruovaným stalinistom.
