Správa varuje, že prímerie v oblasti plynu v Rusku by mohlo zničiť obnovu po vláde v regióne EBOR
Európska banka pre reštrukturalizáciu a rozvoj (EBOR) v utorok varovala, že ekonomiky v rozvíjajúcej sa Európe, Strednej Ázii a severnej Afrike by mohli klesnúť späť na úroveň HDP pred epidémiou, ak Rusko náhle zastaví vývoz plynu.
Mnohé krajiny v prevádzkovom regióne EBOR, ktorý zahŕňa približne 40 ekonomík od Mongolska po Slovinsko a Tunisko, sú závislé od ruského plynu a ak sa produkcia náhle zastaví, produkcia na obyvateľa klesne tento rok na 2,3 % a do roku 2023 na 2 %. Najnovšia správa Lendera.
„Európa zvažuje zastavenie nákupu uhľovodíkov z Ruska,“ povedala pre Reuters hlavná ekonómka Beta Zvorsik. „Rusko pravdepodobne pozastaví dodávky plynu.“
Veriteľ odhaduje, že ekonomiky v jeho regióne vlani vzrástli o 6,7 %, po 2,5 % poklese v roku 2020, keď vláda otriasla globálnou ekonomikou a finančnými trhmi.
Moskva však už zastavila tok plynu do Poľska a Bulharska a trhy sa sústreďujú na vplyv embarga EÚ na ruskú ropu a na to, ako sa plyn bude dodávať koncom tohto mesiaca prostredníctvom ruských colných mechanizmov.
EBOR varovala, že zastavenie toku plynu by bolo veľkou ranou pre členské ekonomiky EÚ s výrazným dovozom plynu z Ruska a vysokou závislosťou od plynu v energetických kombináciách, ako je Česká republika, Maďarsko a Slovensko.
Náhle zastavenie nie je základnou podmienkou EBOR, za predpokladu, že plyn je plynule distribuovaný do jej výpočtov. Teraz sa však očakáva, že expanzia bude oveľa pomalšia ako odhadovaný veriteľ v marci, s prognózami rastu zníženými na 1,1 % z 1,7 %, najmä v dôsledku väčšieho poklesu na Ukrajine, než sa očakávalo.
„Recesia má reálnu šancu, ale my tam ešte nie sme,“ povedal Javoršík počas otvorenia výročného stretnutia EBRD a obchodného fóra v Marakéši.
Vo vyspelých ekonomikách úrokové sadzby globálne zvýšia verejný dlh a zasiahnu väčšinu krajín, ako sú Jordánsko, Tunisko a Egypt, kde sa náklady na dlh budú pohybovať medzi 4 % a 8 % HDP, dodal.
Ekonómovia EBOR tiež znížili svoj výhľad na rok 2023 z marcových 5 % na 4,7 % s odvolaním sa na cenové tlaky.
„Nedávny nárast cien potravín a energií prispel k inflačným tlakom, pričom globálny dopyt je už teraz vysoký v dôsledku postupného odstraňovania obmedzení Covit-19,“ uvádza sa v správe.
Inflácia vytvorila tlak na chudobnejšie ekonomiky, ako je severné Macedónsko, Maroko, Egypt a Jordánsko, kde potraviny tvoria viac ako 25 % cenového indexu. Priemerná inflácia v regiónoch EBOR dosiahla v marci 2022 11,9 %, čo je blízko úrovne naposledy zaznamenanej na konci roka 2008.
Predpokladá sa, že HDP Ukrajiny sa v roku 2022 zníži o 30 % namiesto 20 % ročného poklesu očakávaného pred dvoma mesiacmi.
Očakáva sa, že ruská ekonomika sa do roku 2023 zníži o 10 % a stagnuje.
„Deväť rokov rastu bude zničených,“ povedal s tým, že hlavný vplyv ruských sankcií na Ukrajinu pocítime v strednodobom a dlhodobom horizonte.
„Rusko je odrezané od Global Knowledge Council, čo sú obrovské náklady.“
Moskva svoje operácie na Ukrajine označuje za „špeciálnu operáciu“. Vykresľuje vojnu ako vojnu proti nebezpečným „nacistom“ – politickým nacionalistom na Ukrajine – obvinenie Kyjeva a jeho spojencov je nezmysel.
Predpokladá sa, že rast v Turecku, ktoré je najväčším príjemcom financií z EPRD, „zmrazí“ na 2 % v roku 2022 a na 3,5 % v budúcom roku v dôsledku vládnych výdavkov pred národnými voľbami v júni 2023. [Reuters]