Sú Česi bohatší ako Japonci? Priemery HDP skresľujú realitu
Medzinárodné porovnania sú v Česku obľúbené, či už merajú spotrebu piva na obyvateľa alebo HDP. Do tejto hry sú zapojení aj známi ekonómovia a politici.
Bývalý premiér Andrej Babiš sa pred dvoma rokmi pochválil, že Česko predbehlo Španielsko v životnej úrovni slovami: „Dnes sme ako Taliansko.“
Na základe HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily by toto tvrdenie bolo pravdivé pred dvoma rokmi a stále má určitú váhu aj dnes.
Podľa údajov Medzinárodného menového fondu z roku 2022 je Česká republika s 48 919 dolármi na 35. mieste, Španielsko s 46 551 dolármi na 37. mieste a Taliansko s 51 062 dolármi na 31. mieste. Na druhej strane, Japonsko je na 36. mieste, hneď za Českom s 48 813 dolármi.
Samotný HDP však presne nemeria životnú úroveň. Index ľudského rozvoja (HDI) je komplexný ukazovateľ, ktorý meria ľudské zdravie, dosiahnuté vzdelanie a materiálnu kvalitu života.
HDI sa pohybuje od nuly pre najmenej rozvinuté krajiny po nulu pre najrozvinutejšie krajiny.
Podľa HDI OSN Česká republika (0,889) stále zaostáva za Talianskom (0,895), Španielskom (0,905), Japonskom (0,925) a Slovinskom (0,918). Česká republika je na tom podobne ako Estónsko (0,890) a Grécko (0,887).
Je dôležité si všimnúť výrazné regionálne rozdiely medzi Španielskom a Talianskom. Keď ľudia myslia na Španielsko, myslia na Barcelonu, a keď myslia na Taliansko, myslia na Miláno.
Česká republika ako celok (93 % priemerného HDP EÚ) však nie je o nič bohatšia ako regióny ako Baskicko (108 %), Katalánsko (98 %) alebo Lombardia (128 %).
Bohatá Praha (204 %) zvyšuje celkový HDP Českej republiky, zatiaľ čo najchudobnejší región Severozápad, ktorý zahŕňa Karlovarský a Ostravský kraj (61 %), je stále pred regiónmi ako Sicília (58 %) ). Alebo Kalábria (56 %) je v parite kúpnej sily z hľadiska HDP.
Napriek pandémii a vojne na Ukrajine sa Českej republike stále darí. Index ekonomickej slobody Fraser Institute ukazuje, že Česká republika sa od roku 1990 posunula zo 101. na 20. miesto.
Zdá sa, že ekonomická sloboda a nízka úroveň prerozdeľovania podnecujú inovatívne aktivity a stimulujú rast produktivity. Česká republika je podľa Global Innovation Index druhou najinovatívnejšou ekonomikou v bývalom východnom regióne po Estónsku.
Naproti tomu Slovensko má od roku 2015 klesajúcu tendenciu napriek tomu, že je v rôznych rebríčkoch s Českou republikou na krku.
Slovensko Vyšehrad je dnes najchudobnejšou zo štyroch krajín v parite kúpnej sily (38 620 USD) na obyvateľa a je na treťom mieste za Maďarskom v Indexe ľudského rozvoja (0,848).