Ťažkú situáciu palestínskych utečencov zhoršuje klesajúca medzinárodná pomoc

Ramalláh 20. marca (Sin-chua) – Palestínski utečenci žijúci v táboroch na Západnom brehu čelia zlému živobytiu, keďže humanitárna pomoc OSN sa pre nedostatok financií zmenšuje.

V tábore Balata v Neapole žije Sohad Hammooda so svojou 11-člennou rodinou v dome s rozlohou nie viac ako 50 metrov štvorcových a neustále sa obáva, že prinesie chlieb na stôl.

„V minulosti som sa spoliehal hlavne na pomoc UNRWA, pokiaľ ide o potraviny a nejaké peniaze, ale dnes sa veci zmenili, keďže (UNRWA) nám svoju pomoc znížila,“ povedal. – Stará žena.

Organizácia Spojených národov pre pomoc a prácu pre palestínskych utečencov bola založená v roku 1949 rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov s cieľom poskytnúť pomoc a ochranu približne 5,6 miliónom palestínskych utečencov registrovaných na Západe. Banka, pásmo Gazy, Libanon, Sýria a Jordánsko.

Jeden z najstarších humanitárnych programov spustených Organizáciou Spojených národov už desaťročia pomáha vysídleným Palestínčanom. Čelí však veľkému problému.

Predstavitelia agentúry uviedli, že UNRWA mala v tomto fiškálnom roku deficit vo výške približne 100 miliónov dolárov, čo ju prinútilo obmedziť programy pomoci vrátane škrtov v potravinách.

„Namiesto toho, aby sme dostávali prídel jedla každý mesiac, teraz ho môžeme dostať len každé tri mesiace. A veľkosť je veľmi malá, nestačí na mesiac, “povedala Hammooda, keď miesila chlieb pre svoje deti.

Aby toho nebolo málo, Hammoodovej manželovi zlyhávajú obličky, pričom ochorie aj ich najstaršia dcéra, čo zhoršuje finančnú záťaž rodiny.

„Slovo utečenec znamená útek zo smrti do bezpečného prístavu, ale my sme unikli zo smrti do neustáleho utrpenia,“ povedal s tým, že jeho rodina žije ako utečenci už desiatky rokov, no ich utrpenie stále nekončí.

Ibrahim Sharara (76) je telesne postihnutý utečenec z tábora Balada. Väčšinou sedí so susedom pred jeho schátraným bytom, pretože v tábore nie je dostatok pracovných miest, najmä pre invalidných starších ľudí.

Žiť v utečeneckom tábore nie je ľahké, najmä keď čakajú na pomoc od medzinárodných organizácií, aby prežili, povedala Sharara.

„Žijem v tábore od roku 1950, pretože moja rodina bola medzi prvými, ktorí zostali v tábore, aby unikli smrti a strachu,“ povedal Palestínčan.

Keďže väčšina utečencov v tábore bola uvrhnutá do úplnej chudoby, Hammouda aj Sharara požadovali ďalšiu pomoc od medzinárodného spoločenstva.

Tábor Balada s približne 28 000 obyvateľmi je jedným z 19 utečeneckých táborov na Západnom brehu Jordánu, z ktorých všetky sú vo veľkej miere závislé od pomoci UNRWA.

„Tábor je preplnený, zatiaľ čo ľudia trpia úpadkom UNRWA, pretože obyvatelia sa spoliehajú na lekársku kliniku, ktorá funguje len v určitých časoch,“ povedal pre agentúru Xinhua sociálny aktivista Fariel Garoub v tábore Balata, ktorý sa obáva zvyšku. Svet postupne zabúda na utrpenie Palestínčanov.

Hammooda povedal, že nevie, ako sa dostať z utečeneckého tábora, kde žil dlhé roky, no dúfa, že jedného dňa jeho deti budú môcť odísť a žiť na prosperujúcom mieste.

Nevin, jedna z jeho dcér, vstúpila na univerzitu študovať počítačové programovanie.

„Zatiaľ čo iní študenti v mojom veku snívajú o absolvovaní univerzity, aby dosiahli svoje životné túžby, ja chcem svojej mame pomôcť s výdavkami na domácnosť a pomôcť mojim súrodencom dokončiť si vzdelanie,“ povedala 20-ročná študentka univerzity.