Ústavný súd SR blokuje reformu trestného práva, presadzuje právny štát

V prelomovom rozhodnutí z 29. februára 2024 zasiahol slovenský Ústavný súd, ktorý zastavil významnú časť vládou navrhovanej reformy trestného zákona. Tento krok je všeobecne uznávaný ako víťazstvo demokracie a právneho štátu v stredoeurópskej krajine.

Rozhodnutie súdu v podstate zastavilo iniciatívu populistickej vlády znížiť tresty za trestné činy vrátane korupcie a podvodov. Oprava, ktorá vyvolala rozsiahlu polemiku a odpor, je zameraná na prepracovanie slovenského systému trestného súdnictva tak, že sa mnohí obávajú, že podkope demokratické základy Slovenska. Rozhodnutie súdu bolo reakciou na sťažnosti opozície aj slovenskej liberálnej prezidentky Zuzany Čaputovej, ktoré poukázali na potenciálne ohrozenie právneho štátu reformou.

Politické reakcie a dôsledky

Prezidentka Kaputová rozhodnutie súdu privítala a označila ho za dôležitú poistku proti narušeniu demokratických noriem a nezávislosti súdnictva. Premiér Robert Figo naopak vyjadril spokojnosť s časťami rozhodnutia súdu, najmä so súhlasom so zrušením špeciálnej prokuratúry, ktorú obvinil z politickej zaujatosti voči nemu a jeho strane. Tento aspekt rozhodnutia súdu však vyvolal kritiku z rôznych strán, zdôrazňujúc potrebu silnejších mechanizmov na účinný boj proti kriminalite na vysokej úrovni.

Slovensko sa nachádza v kritickom bode, keďže dotknuté časti trestného zákona nenadobudnú účinnosť od 15. marca, ako sa pôvodne plánovalo. Zásah ústavného súdu podčiarkuje napätie medzi populistickým vládnutím a demokraciou a právnym štátom. Najbližšie mesiace budú rozhodujúce pre určenie cesty právneho a politického systému Slovenska. Prípad pripomína úlohu súdnictva pri udržiavaní rovnováhy síl a ochrane demokratických hodnôt.

Po tomto rozhodnutí je Slovensko dôkazom svojej trvalej sily tvárou v tvár pokusom podkopať demokratické inštitúcie. Cesta krajiny poukazuje na dôležitosť bdelého súdneho dohľadu a potrebu angažovaných občanov na ochranu pilierov demokracie a právneho štátu.