V sobotu 15. augusta uplynulo sto rokov od narodenia herca Ctibora Filčíka. Mnoho divákov si ho pamätá ako elegantného muža, ktorý sa pohyboval v obleku s ľahkosťou a šarmom, s klobúkom a potápačskou paličkou a často s hodvábnou šatkou okolo krku. Iní si ho pamätajú ako výrazného darebáka, vyhnaného z pekla, aby sa vystrašil a zmätil na pódiu alebo pred kamerou. Zároveň sám povedal, že život na vavrínoch vždy znamená stagnáciu.
Herec Ctibor Filčík
Ctibor Filčík sa narodil 15. augusta 1920 v Dolných Plachtince. Pochádza z regiónu, ktorý dal slovenskému divadlu ďalšie významné herce: Štefan Kvietik, Július Pántik a Milan Kňažek.
Po ukončení podnikateľskej akadémie pracoval ako finančný strážca. Okrem toho prežil aj prácu robotníka, cestujúceho a aktívne sa zúčastnil Slovenského národného povstania (SNP). Najviac ho však priťahovalo do divadla, pôsobil v vtedy uznávanom Štefánikovom dráme. Na podnet Andreja Bagara vstúpil v roku 1944 do vznikajúceho Slovenského komorného divadla v Martine, kde hral väčšinou milovníkov a charakterové postavy.
Zdroj: Bratislavské celovečerné štúdio
Keď Filčík prišiel do Bratislavy v roku 1948, bol už herec schopný vytvárať najkomplexnejšie postavy. Stal sa členom drámy Nová scéna Slovenského národného divadla a po reorganizácii v roku 1951 sa presťahoval do Českého národného divadla. Na predstavenstvách SND ho riaditelia často vrhali na protichodné postavy vyvrhelcov alebo nepriateľov spoločnosti, démonické existencie alebo podivné osoby. Vrcholné predstavenie, o ktorom divadelní kritici písali v superlatívach, uviedol Ctibor Filčík v dráme Diabol a Pán Boh (1965), ktorú režíroval Jozef Pálka.
Filčíkove herecké schopnosti vynikali aj v komédiách, napríklad v The Merry Wives of Windsor, v čaji so senátorom alebo v Záborskom Najdúch.
Debutoval so striebornou obrazovkou ako milenec v stavebnej komédii Kozie mlieko (1950). Nasledovali dramaticky náročné úlohy vo filmoch Štyridsaťštyri (1957), Kapitán Dabač (1959), Jánošík (1962), Námestie sv. Alžbety (1965), Skrytá jar (1973), Mŕtve učí život (1983) a Journey of Jan Amos (1983).
Zdroj: SFI
Ctibor Filčík však ocenil aj jeho prácu pre televíziu, kde vďaka slávnym bratislavským pondekom vytvoril mnoho zaujímavých postáv. Jeho herecká kreativita tiež otvorila dvere nemeckým televíznym štúdiám, kde pôsobil napríklad v Lautensack Brothers (1971) a v prípade Clairvoyant Hanussen (1969).
Počas svojej kariéry herec aktívne spolupracoval aj s rozhlasom. S veľkým záujmom interpretoval aj legendárnu rozprávkovú sériu pre deti o Osmijankovi. V roku 1963 získal cenu Československého rozhlasu za rozhlasové majstrovstvá. Od roku 1967 bol zaslúženým umelcom. Napriek značnému úspechu sa mu povedalo, že nikdy nebol spokojný s tým, čo dosiahol.
Zdroj: RTVS
Ctibor Filčík do istej miery strážil svoje súkromie, napriek tomu však informácie o jeho vzťahu s herečkou a režisérkou Magdou Husákovou prenikli na verejnosť. Bola zosobášená s Gustavom Husákom – práve v čase uväznenia bol nadviazaný jej vzťah s Filčíkom.
Podľa svedectiev z tej doby chodili spolu napríklad do kina. „Ako sa správala v prípade svojho manžela, hoci mala priateľa, že neopustila Husáka, nemala v úmysle sa rozviesť a len keď prišiel z väzenia, urobil tento krok, bolo to príkladné. postava. “ Božidara Turzonovová informovala Hospodárske noviny pred niekoľkými rokmi.
Zdroj: Slovenská národná knižnica – Literárny archív
Ctibor Filčík neočakávane zomrel 21. novembra 1986 v Bratislave vo veku 66 rokov, keď doslova žiaril na Malej scéne SND ako slávny herec v Harwoodovom šatníku.
V roku 1991 sa stal držiteľom Masarykovej rady Tomáša Gariggu, ktorý mu na pamiatku udelil prezident Československej socialistickej republiky Václav Havel. Mnoho kolegov ho stále uvádza ako nevyčerpateľný zdroj vtipov a anekdot. Okamžité čakanie v rozhlasovej alebo divadelnej skúšobni vo Filčíkove žartovne údajne prebehlo rýchlo a veselo.
Zdroj: RTVS
