Vladimir Putin povedal, že zváži možnosti, ak Západ nesplní svoj bezpečnostný záväzok
Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že zváži svoje možnosti, ak západné štáty nesplnia snahu o iné bezpečnostné záruky ako rozšírenie NATO na Ukrajinu.
Začiatkom tohto mesiaca Moskva predložila Ukrajine a ďalším bývalým sovietskym mocnostiam návrhy bezpečnostných dokumentov, v ktorých požadovala odmietnutie členstva v NATO a stiahnutie svojich vojenských pozícií v strednej a východnej Európe.
Kremeľ presadil svoje obranné požiadavky v čase napätia okolo ruských jednotiek sústredených v posledných týždňoch v blízkosti Ukrajiny, čo vyvolalo obavy Západu z možnej invázie.
Začiatkom tohto mesiaca americký prezident Joe Biden vo videohovore varoval Putina, že ruský útok na Ukrajinu môže mať „vážne následky“.
Rusko účasť na invázii poprelo, čo zase obviňuje Ukrajinu z násilného získania späť oblastí kontrolovaných promoskovskými rebelmi.
Ukrajina túto žiadosť zamietla.
Putin vyzval Západ, aby sa ponáhľal splniť jeho požiadavky, pričom varoval, že Moskva prijme „adekvátne vojensko-technické opatrenia“, ak bude Západ pokračovať vo svojom „agresívnom“ kurze „na našom prahu“.
Ruská štátna televízia na otázku, aby sa vyjadrila k tomu, aká bude odpoveď Moskvy, vo vyhlásení v nedeľu uviedla: „Môže to byť iné“ a „záleží na tom, aké návrhy mi predložia naši vojenskí experti.“
Spojené štáty a ich spojenci odmietli poskytnúť Rusku záruky, ktoré Putin od Ukrajiny chce, s odvolaním sa na politiku NATO a každá krajina, ktorá sa kvalifikuje, má členstvo.
Dohodli sa však, že budúci mesiac uskutočnia bezpečnostné rozhovory s Ruskom, aby prediskutovali obavy Ruska.
Putin povedal, že rozhovory so Spojenými štátmi sa uskutočnia v Ženeve.
Paralelne sa majú uskutočniť rozhovory medzi Ruskom a NATO a v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe sa očakávajú rozsiahle diskusie.
Putin vo vyhlásení vydanom v nedeľu uviedol, že Rusko predložilo svoje požiadavky v nádeji, že dostane od Západu konštruktívnu odpoveď.
„Neurobili sme to preto, aby sme videli, že to bolo zablokované… ale za účelom dosiahnutia diplomatického záveru rokovaní, ktorý bude stanovený v právne záväzných dokumentoch,“ povedal Putin.
Ukrajinskí pohraničníci sledujú, ako špeciálne vozidlo kopalo priekopu na ukrajinsko-ruskej hranici neďaleko ukrajinského Sumi.
Zdroj: PA
Opätovne potvrdil, že Moskva má červenú líniu, ktorú založenie členstva v NATO či koaličné zbrane pre Ukrajinu nedovolia Západu prekročiť.
„Nemáme kam ustúpiť,“ povedal s tým, že na Ukrajine by mohli byť rozmiestnené rakety NATO, čo by do Moskvy trvalo štyri alebo päť minút.
„Dotlačili nás k hranici, ktorú sme nemohli prekročiť.
„Dotiahli to do bodu, keď im musíme povedať: prestaňte!“
Vyjadril obavy, že Spojené štáty a ich spojenci by mohli natiahnuť rozhovory o obrane a pokúsiť sa ich použiť ako zásterku na pokračovanie budovania armády v blízkosti Ruska.
Žiadne správy sú zlé správy
Podporte denník
Váš Príspevky Pomôžte nám držať krok s dôležitými príbehmi pre vás
Podporte nás teraz
Poznamenal, že Rusko zverejnilo svoje obranné požiadavky verejnosti a vyvíjalo tlak na Spojené štáty a ich spojencov, aby rokovali o bezpečnostnej dohode.
Putinov hovorca Dmitrij Peskov v nedeľnom vyhlásení uviedol, že rozšírenie NATO na Ukrajinu alebo do iných bývalých sovietskych krajín je „pre nás otázkou života alebo smrti“.
Poznamenal, že piatkový test ruských zirkónových hypersonických rakiet pomôže „posilniť“ snahu Ruska o bezpečnostné záruky.
Piatkové štarty boli posledným zo série testov Zirconu, ktorý podľa Putina dokázal letieť rýchlosťou deväťkrát vyššou ako rýchlosť zvuku nad 620 mph.
Nová raketa vstúpila do služby ruského námorníctva budúci rok a pred spustením svojich lodí, vojnových lodí a ponoriek boli rakety Zircon prvýkrát vypustené do Salva, čo znamenalo ukončenie testov.
Peskov v nedeľu upozornil na skoršie Putinovo varovanie, že ukrajinský útok na oblasti ovládané povstalcami môže mať pre ukrajinský štát „vážne následky“.
Rusko anektovalo Krymský polostrov Ukrajiny v roku 2014 a podporilo separatistické povstanie na východe krajiny.
Za viac ako sedem rokov si boje vyžiadali viac ako 14 000 obetí a zničili priemyselné centrum Ukrajiny známe ako Donbas.