Výkonný riaditeľ EÚ znížil prognózu rastu eurozóny na rok 2023, v roku 2024 sa oživí prostredníctvom agentúry Reuters

Od Jana Strupczewského

BRUSEL (Reuters) – Ekonomika eurozóny bude tento rok rásť pomalšie, ako sa očakávalo, ale vyhne sa technickej recesii a v budúcom roku opäť stúpne, predpovedala v stredu Európska komisia.

Exekutíva Európskej únie znížila svoju prognózu rastu pre 20 krajín, ktoré zdieľajú euro na rok 2023 na 0,6 % z 0,8 % očakávaných v septembri, keďže vysoká inflácia, rastúce úrokové sadzby a slabý vonkajší dopyt zvýšili čísla, ako sa očakávalo.

Po poklese o 0,1 % v období od júla do septembra sa však HDP v posledných troch mesiacoch tohto roka medzikvartálne zvýši o 0,2 % a celkový rast bude v roku 2024 dosahovať 1,2 %. V roku 2025 sa zvýši na 1,6 %.

„Očakáva sa, že ekonomická aktivita sa bude postupne zvyšovať, pretože spotreba sa zotavuje na pozadí trvalo silného trhu práce, trvalého rastu miezd a pokračujúceho zmierňovania inflácie,“ uviedla komisia.

„Napriek prísnej menovej politike sa očakáva, že investície budú naďalej rásť, podporené celkovo solídnymi podnikovými súvahami a oživením a odolnosťou,“ uviedla komisia.

Inflácia, ktorú chce Európska centrálna banka udržať v strednodobom horizonte na úrovni 2,0 %, klesne z očakávaných 5,6 % v roku 2023 na 3,2 % v budúcom roku a 2,2 % v roku 2025.

Rozpočtový deficit eurozóny sa v roku 2024 zníži na 2,8 % HDP z 3,2 % zaznamenaných v tomto roku a na 2,7 % v roku 2025, pod strop EÚ vo výške 3,0 % HDP.

„Hlavnou hybnou silou tohto poklesu je výrazné obmedzenie činností súvisiacich s energetikou v budúcom roku a ich postupné ukončenie v roku 2025,“ uviedla komisia.

Francúzsko, Taliansko, Slovensko, Malta a Belgicko však budú mať v budúcom roku a v roku 2025 rozpočtové deficity nad 4,0 % HDP, predpovedá Komisia, čo by mohlo spustiť disciplinárne opatrenia EÚ voči týmto krajinám.

Kombinovaný verejný dlh eurozóny sa podľa prognózy Komisie zníži z 90,4 % očakávaných v tomto roku na 89,7 % HDP v roku 2024 a 89,5 % v roku 2025.

„Podporuje to vyššia inflácia, zatiaľ čo vyššie úrokové sadzby pri vydávaní nových úverov postupne zvyšujú úrokové náklady na základe dlhšej priemernej splatnosti verejného dlhu v EÚ,“ uviedla komisia.