História výročia pamätníka slovenského národa
Počiatky národných hnutí na Slovensku siahajú do 40. rokov 19. storočia, keď bolo Slovensko pod nadvládou panovníka. Neoabsolutistický režim kontroloval politické a verejné aktivity, čo podnietilo väčšinu verejných vodcov, aby spustili hnutie za svoje národné práva. Situáciu ešte viac priživovala úplná ľahostajnosť k potrebám a záujmom nemaďarských národov, ktoré boli súčasťou Uhorskej ríše. Jednou z týchto krajín je aj Slovensko.
Táto nevedomosť viedla k zrodu Memoranda v rukách Slovenského národného zhromaždenia. Dokument stanovil podmienky a základné právne a politické požiadavky. Snaha však nepriniesla ovocie, pretože vládnuca strana sa snažila ich hlasy udusiť zákazom ich kultúrneho spolku Matica slovenská a Slovenské gymnázium. Po kolapse týchto vzdelávacích inštitúcií si Slováci uvedomili, že už nemôžu nečinne sedieť. V roku 1871 založili Slovenskú národnú stranu a v roku 1884 sa rozhodli pre volebnú pasívnu taktiku, pozdvihli svoj hlas proti volebnému systému a národnostnej politike, ktorá nebola naklonená Slovákom.
Konflikt trval až do roku 1918, kedy sa Slovensko spojilo s Českom a stalo sa spoločným štátom. Aj tento zväzok však viedol k mnohým územným konfliktom. Až v roku 1992 bola rozpustená Česko-Slovenská Federatívna Republika av roku 1993 sa Slovensko stalo samostatnou, plnohodnotnou krajinou.
