Webbov vesmírny teleskop agentúry NASA odhaľuje mrazivé piliere stvorenia
Webb zvýrazňuje zamatovú vrstvu prachu v tejto oblasti tvorby hviezd, ktorá zahŕňa škrupiny obklopujúce aktívne sa tvoriace hviezdy
Ako je tu vidieť, Piliere Stvorenia sú viditeľné v iných svetoch v strednom infračervenom svetle.[{“ attribute=““>NASA’S James Webb Space Telescope has captured an incredible scene that is large and lofty – and appears lit by flickering lanterns. A “ghost” haunts the crag in the lower left, a gargoyle-like shape snarls toward the middle of the frame, and a dark horse’s head charges out of the edge of the second pillar. The creepiest of all? Newly formed stars take on the appearance of protruding, bloodshot eyes. And in the background, dust dances like heavy, ancient curtains being pulled shut. Here, there is no raven to whisper, “Nevermore,” to harken to the classic Edgar Allan Poe poem.
Instead, dust in Webb’s image is like the dawn. It is an essential ingredient for star formation. Though cloaked, these pillars are bursting with activity. Newly forming stars hide within these dark gray chambers, and others, like red rubies, have jumped into view. Over time, Webb’s mid-infrared image will allow researchers to deeply explore the gas and dust in this region, and more precisely model how stars form over millions of years.
V tejto krátkej videoprehliadke porovnajte snímku Pilierov stvorenia v strednom infračervenom svetle z vesmírneho teleskopu Jamesa Webba z NASA s jej snímkou v blízkom infračervenom svetle. V tejto oblasti sa vytvorili tisíce hviezd, ale v strednom infračervenom svetle pokrýva pohľad medzihviezdny prach, a preto sa zdá, že väčšina hviezd chýba. Rýchla dekompresia do blízkeho infračerveného obrazu samozrejme dokazuje, že tam stále sú. Zatiaľ čo stredné infračervené svetlo je schopné povedať, kde sa prach nachádza – a tieto stĺpce sú plné prachu a plynu – mnohé hviezdy v tejto oblasti nemajú dostatok prachu, aby boli viditeľné pri týchto vlnových dĺžkach. Namiesto toho stredné infračervené svetlo odhaľuje, ktoré mladé hviezdy majú stále svoje zaprášené „plášte“. Ide o červené farebné ornamenty po stranách stĺpov. Naproti tomu modré hviezdy, ktoré sú posiate scénou, starnú, čo znamená, že už zbavili väčšinu svojich vrstiev plynu a prachu. Aká rozsiahla je táto krajina? Táto jasne červená hviezda a jej zaprášený plášť sú väčšie ako veľkosť celej našej slnečnej sústavy.
Strašidelný portrét: Webb NASA odhaľuje prach, štruktúru v pilieroch konštrukcie
Na tomto obrázku nie sú natiahnuté prsty zašpinené od sadzí. Nie je to ani alegorická krajina časom zabudnutých hrobiek. Tieto stĺpce naplnené hustým plynom a prachom pokrývali pomaly vznikajúce hviezdy po mnoho storočí. Tento strašidelný, extrémne zaprášený pohľad na Piliere stvorenia bol zachytený v strednom infračervenom svetle vesmírnym teleskopom Jamesa Webba agentúry NASA. Odhaľuje strašidelný nový pohľad na známu krajinu.
Prečo stredné infračervené svetlo na snímkach Webb’s Mid-Infrared Instrument (MIRI) vytvára takú pochmúrnu, mrazivú náladu? Scénu obklopil medzihviezdny prach. A zatiaľ čo stredné infračervené svetlo dokáže povedať, kde sa prach nachádza, hviezdy nie sú dostatočne jasné, aby boli viditeľné pri týchto vlnových dĺžkach. Namiesto toho tieto stúpajúce, olovené stĺpy plynu a prachu žiaria na svojich okrajoch a ukazujú iba na aktivitu vo vnútri.
V tejto oblasti vznikli tisíce a tisíce hviezd. Pri nedávnom prieskume webu sa to ukázalo úplne jasne. Obraz z blízkej infračervenej kamery (NIRCam). (pozri obrázok nižšie). Podľa názoru MIRI sa však zdá, že väčšina hviezd chýba. prečo? Mnohé novovzniknuté hviezdy už nie sú obklopené dostatočným množstvom prachu na to, aby boli detekovateľné v strednom infračervenom svetle. Namiesto toho sa MIRI pozerá na mladé hviezdy, ktoré ešte nezhodili svoje zaprášené „plášte“. Ide o červené farebné ornamenty po stranách stĺpov. Naproti tomu modré hviezdy posiate scénou starnú. To znamená, že už zbavili väčšinu svojich vrstiev plynu a prachu.
Stredné infračervené svetlo je obzvlášť vhodné na pozorovanie plynu a prachu v zložitých detailoch. Nezameniteľný je aj v plnom pozadí. Najtmavšie odtiene šedej sú najhustejšie oblasti prachu. Červená oblasť nad, ktorá tvorí éterické V, ako sova okrídlená, je miestom, kde sa prach rozširuje a ochladzuje. Všimnite si, že sa neobjaví žiadna galaxia na pozadí – medzihviezdne médium v najhrubšej časti[{“ attribute=““>Milky Way’s disk is too swollen with gas and dust to allow their distant light to penetrate.
How vast is this landscape? Trace the topmost pillar, landing on the bright red star jutting out of its lower edge like a broomstick. This star and its dusty shroud are larger than the size of our entire solar system.
This scene was first captured by NASA’s Hubble Space Telescope in 1995 and revisited in 2014, but many other observatories, like NASA’s Spitzer Space Telescope, have also gazed deeply at the Pillars of Creation. Astronomers gain new information with every observation. Through their ongoing research, they build a deeper understanding of this star-forming region. Each wavelength of light and advanced instrument delivers far more precise counts of the gas, dust, and stars, which inform researchers’ models of how stars form. As a result of the new MIRI image, astronomers now have higher resolution data in mid-infrared light than ever before, and will analyze its far more precise dust measurements to create a more complete three-dimensional landscape of this distant region.
The Pillars of Creation is set within the vast Eagle Nebula, which is located around 6,500 light-years away from Earth.
The James Webb Space Telescope is the most powerful space telescope ever constructed and the world’s premier space science observatory. It will solve mysteries in our solar system, look beyond to distant worlds around other stars, and probe the mysterious structures and origins of our universe. Webb is an international program led by NASA with its partners, ESA (European Space Agency) and CSA (Canadian Space Agency).