Európska únia má pred sebou ešte dlhú cestu k dosiahnutiu 1 milióna nabíjacích staníc do roku 2025 a nemá celkový strategický plán pre elektrinu, uviedol Európsky dvor audítorov (EDA) v novej audítorskej správe zverejnenej v utorok.
Napriek úspechom, ako je podpora štandardnej normy EÚ pre zásuvné moduly pre nabíjanie elektrických vozidiel a zlepšenie prístupu k rôznym nabíjacím sieťam, dostupnosť audítorských verejných nabíjacích staníc sa značne líši, tarifné metódy nie sú synchronizované a chýbajú informácie v reálnom čase dostupné používateľom.
Do roku 2020 sa aj napriek celkovému poklesu registrácie nových vozidiel v dôsledku epidémie COVID-19 podiel na trhu elektrických a plug-in hybridných vozidiel výrazne zvýšil na 10,5% v prípade nových registrácií. Očakáva sa, že výroba elektrických vozidiel v Európe sa v nasledujúcich rokoch zvýši a do roku 2025 dosiahne viac ako 4 milióny osobných a dodávkových automobilov ročne.
Rozvíjajúce sa členské štáty (vrátane Dánska, Írska, Holandska, Slovinska a Švédska) navyše ohlásili plány na zákaz predaja automobilov na fosílne palivá od roku 2030. Mimo EÚ, v Nórsku, na poprednom svetovom trhu s elektrickými motormi, tvoria elektronické vozidlá 15% všetkých osobných automobilov.
„Elektromobilita si vyžaduje adekvátnu nabíjaciu infraštruktúru, ale na jej vybudovanie je potrebné, aby sme sa viac rozhodovali o miere nárastu elektrických vozidiel,“ uviedol na virtuálnej tlačovej konferencii (apríl) zodpovedný za správu zodpovedný za túto správu Ladislav Balko, člen EDA. 13).
„Spoplatnenie infraštruktúry je rovnako prístupné v celej EÚ. Myslíme si, že Komisia by mala urobiť viac pre podporu pokrytia celej EÚ a zabezpečiť, aby financovanie smerovalo tam, kde je to najviac potrebné.“
Podľa Európskej zelenej dohody sa EÚ zameriava na zníženie emisií skleníkových plynov z dopravy do roku 2050 o 90% v porovnaní s rokom 1990, čo je súčasťou väčšieho úsilia o klimaticky neutrálne hospodárstvo. Asi štvrtina všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ sa prepravuje najmä po ceste (72%).
Audit s obmedzeným rozsahom
Účelom auditu je na základe objednávky týkajúcej sa infraštruktúry pre alternatívne palivá určiť účinnosť podpory Komisie pri využívaní celoeurópskej verejnej prístupovej infraštruktúry na nabíjanie elektrických vozidiel v období 2014 – 2020.
Uznesenie z roku 2014, ktorým sa popisuje zlyhanie trhu, ktoré EDA označil za problém s kuracím mäsom a vajcami: Vytvorenie nabíjacej infraštruktúry na podporu rastu elektrických vozidiel. Audítori zaznamenali, že Komisia akceptuje normy a podporu pre nabíjaciu infraštruktúru členských štátov.
Posúdili tiež to, ako Komisia riadila financovanie infraštruktúry pre elektronické nabíjanie v rámci Nástroja na prepájanie Európy (CEF) prostredníctvom auditu vzorky 11 projektov v hodnote približne 11 miliónov dolárov alebo 46% v Nemecku, Taliansku, Holandsku, Portugalsku, na Slovensku a v Španielsku. Všetky granty CEF na zber infraštruktúry.
Účel auditu bol však obmedzený a nebol predmetom auditu Široké problémy Ciele v oblasti emisií a obnoviteľnej energie, ako napríklad vývoj batérií a výroba a distribúcia energie pre výskum a nabíjacie stanice. Audit nezahŕňal alternatívnu alebo doplnkovú nabíjaciu infraštruktúru, ako napríklad nabíjanie elektrických vozidiel počas jazdy (Electric Road Systems).
Aj keď sa tieto systémy testujú a vyvíjajú vo Švédsku a ďalších členských krajinách, sú vyspelejšie ako nabíjacie stanice a doposiaľ nezískali žiadne spolufinancovanie EÚ a ani tak nepodliehajú CEF. Výbor pre audit vysvetlil, že to bol dôvod nezačlenenia elektrických cestných systémov do auditu.
Audit sa zameral na nabíjacie stanice v transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T), ale mestské spoplatnenie je problémom pri absencii nabíjacej infraštruktúry. Regionálna vláda v Bruseli Nedávno sa rozhodlo o implementácii nových opatrení na uľahčenie plánu na inštaláciu ďalších 250 nabíjacích staníc, čo zodpovedá 500 nabíjacím bodom pre elektrické vozidlá po celom meste.
Aby získal prvé skúsenosti ako zberatelia infraštruktúry, audítorský tím použil elektronické vozidlo na návštevu a otestovanie niekoľkých nabíjacích staníc spolufinancovaných EÚ v Nemecku, Francúzsku a Taliansku. Audítori celkovo označili cestu za pozitívnu skúsenosť a boli prekvapení, že stanice sú funkčné a až na jednu výnimku poskytujú požadovanú možnosť dočasnej platby.
Vady implementácie
Podľa audítorov však nebola vykonaná nijaká podrobná vesmírna analýza, aby sa zistilo, koľko verejne prístupných nabíjacích staníc je potrebných, kde sa nachádzajú alebo aký typ energie by mali poskytovať. Objednávka prijatá v roku 2014 nešpecifikovala minimálny počet nabíjacích bodov. Očakávalo sa, že členské štáty namiesto nich umiestnia „vhodné“ body.
Od roku 2014 sa počet nabíjacích bodov, ktoré sú všeobecne dostupné v EÚ-27 a Spojenom kráľovstve, zvýšil z 34 000 na 250 000 k septembru 2020. Z nich je iba 14% definovaných rýchlo (približná doba nabíjania je menej ako 40 minút). Pokiaľ bude budovanie infraštruktúry pokračovať, existuje značné riziko, že sa do roku 2025 nesplní cieľ 1 milión verejných nabíjacích miest.
Medzi členskými štátmi existujú značné rozdiely, s vyššou hustotou na západe a oveľa nižšou v krajinách strednej a východnej Európy. V EÚ-27 majú Nemecko, Francúzsko a Holandsko väčšinu (69%) všetkých nabíjacích bodov. Výbor pre audit uviedol, že také náhodné triedenie nabíjacej infraštruktúry by cestovaniu elektromobilov po celej EÚ neuľahčilo.
Okrem toho financovanie poskytnuté z CEF nie vždy ide tam, kde je to najviac potrebné. Na úrovni EÚ neexistujú jasné a konzistentné ciele ani požiadavky na udržateľnú infraštruktúru. Užívateľskú skúsenosť celkovo komplikujú rôzne poplatky a informačné systémy. Napríklad konsolidované informácie o dostupnosti v reálnom čase a fakturačných údajoch sú vzácne.
Audítori zistili, že ceny sa zobrazovali rôznymi spôsobmi (€ / kWh, € / minúty alebo poplatok / poplatok), čo uľahčilo porovnanie podľa objednávky. Z hľadiska bodu finančného auditu výbor pre audit zistil, že nedodržal podmienky spolufinancovania, ale odmietol komentovať, či sa to považuje za nezrovnalosť.
Väčšina projektov bola klasifikovaná ako prieskumy a boli schválené Komisiou, aj keď zahŕňali skutočné nasadenie infraštruktúry ako najväčšiu samostatnú zložku celkových nákladov na projekt. Vďaka tomu boli oprávnení na vyšší kolaterálový pomer.
Projekty boli vyňaté z požiadavky predložiť rutinnú požadovanú analýzu nákladov a prínosov pre obchodnú a výnosovú infraštruktúru. Všetky kontrolované projekty zaznamenali alebo sa stretli s praktickými oneskoreniami. Výbor pre audit poznamenal, že súčasná miera využitia spolufinancovaných staníc je všeobecne nízka, čo zvyšuje riziká stability spojené s týmito investíciami.
Pozitívne je, že audítorské odporúčania sa zaoberajú nedostatkami a boli schválené Európskou komisiou.
M. Appelpot
Bruselské časy
Jedlo blbeček. Introvert. Spisovateľ. Profesionálny tvorca. Príjemný praktizujúci pri alkohole. Extrémny webový expert.
