Tento počítačom vytvorený 3D model povrchu Venuše zobrazuje vrchol Maat Mons. Nová štúdia zistila, že jeden z prieduchov sopky sa v roku 1991 zväčšil a zmenil.
NASA/JPL-Caltech
skryť titulok
prepnúť titulok
NASA/JPL-Caltech
Výskumníci, ktorí skúmali desiatky rokov staré údaje z kozmických lodí, našli na Venuši jasné známky nedávnej sopečnej aktivity. zistenia publikované v časopise VedaNielenže odhaľujú, že povrch planéty je v súčasnosti turbulentným miestom, ale poskytujú pohľad na jej geologickú minulosť a budúcnosť.
V každom prípade je Venuša pekelná krajina: zdrvujúci tlak, toxická atmosféra a povrchové teploty dostatočne horúce na roztavenie olova. Je to ako scéna priamo od Danteho peklo,
Je to „Moja obľúbená planéta,“ hovorí robert herrickPlanetárny vedec z University of Alaska Fairbanks.
Napriek všetkému nepriateľstvu je Venuša – náš najbližší planetárny sused – v skutočnosti veľmi podobná Zemi. Až tak, že to Herrick nazýva naším „skutočným bratom“ v Slnečnej sústave. Podobnosť je „poháňaná tým, čo sa deje v ich interiéri,“ hovorí.
„Okrem Zeme,“ hovorí Herrick, „je to jediná planéta so skutočnými pohoriami a širokou škálou sopečných prvkov.“ Medzi tieto prvky patria lávové polia, kanály vytesané roztavenou horninou a stovky, ak nie tisíce sopiek.
Je teda jasné, že Venuša je vulkanicky aktívna, čo jej dáva mladú (geologicky povedané) formu. Nie je však jasné, ako presne je aktívny.
„To by stále mohlo znamenať, že čas medzi erupciami môže byť mesiace, roky alebo dokonca desiatky tisíc rokov,“ hovorí Herrick.
Snažili sa teda zúžiť toto časové okno hľadaním dôkazov nedávne vulkanickej činnosti. Obrátili sa na radarové povrchové snímky zozbierané vesmírnou loďou Magellan začiatkom 90. rokov.
„Pred tridsiatimi rokmi,“ hovorí, „nebolo možné posúvať sa a približovať a odďaľovať a prechádzať tam a späť medzi rôznymi globálnymi mozaikami.“ Ale počítačový hardvér a softvér sa výrazne zlepšili, a tak Herrick dokázal zachytiť snímky.
„Je to ako hľadať ihlu v kope sena bez záruky, že tam vonku je ihla,“ priznáva.
Herrick zameral svoje pátranie okolo Maat Mons, najvyššej sopky na Venuši, ktorá bola pomenovaná po staroegyptskej bohyni pravdy a spravodlivosti. A po pár mesiacoch hľadania v oblasti veľkosti Austrálie niečo našiel.
Vidno to na dvoch vedľa seba čiernobielych snímkach toho istého miesta na severnej strane sopky s odstupom ôsmich mesiacov. Každý z nich má priemer asi 15 alebo 20 míľ. Herrick poukazuje na škvrnu na spodku. Je to prieduch – oblasť, kde vybuchne sopka, ktorá vypustí svoju lávu, popol a horninu. Veľkosť tohto otvoru sa však medzi týmito dvoma obrázkami líši.
„Kontúry sa zmenili a vec sa skutočne zväčšila a vyzerá ešte plytšie,“ hovorí. t.j. v priebehu iba ôsmich mesiacov v roku 1991 (v tom istom roku, keď prezident George HW Bush vyhlásil víťazstvo nad Irakom a Clarence Thomas bol potvrdený ako sudca Najvyššieho súdu), Herrick špekuluje, že sopka vybuchla, čo spôsobilo vytvorenie lávového jazera vo vnútri otvoru.
„Samozrejme, mohol som mať veľké šťastie a vidieť jedinú vec, ktorá sa na Venuši stala za posledných milión rokov,“ hovorí Herrick. „Myslím si však, že rozumné vysvetlenie naznačuje, že Venuša je relatívne podobná Zemi, pokiaľ ide o frekvenciu sopečných erupcií,“ podobne ako na Havaji a Islande.
Na rozdiel od Zeme nemá Venuša doskovú tektoniku. Výskumníci sa teda snažia zistiť, ako sa planéta geologicky vyvíjala za posledných štyri a pol miliardy rokov a kam by mohla smerovať. Herrick a jeho spoločníci Scott Hensley Dúfame, že ich zistenia k tomu pomôžu.
„Je pekné mať vizuálne potvrdenie sopečnej aktivity na Venuši,“ hovorí Clara Sousa-Silva, kvantový astrochemik z Bard College, ktorý nebol zapojený do výskumu. „Ale vzhľadom na to, že to bolo niečo, čo sme očakávali, tento dokument nie je prekvapivý.“
Napriek tomu Sousa-Silva hovorí, že potvrdenie aktivity na povrchu Venuše nám pomáha pochopiť, čo môžeme od Venuše očakávať. Atmosféra,
„Planéta, ktorá má veľa vulkanickej aktivity,“ hovorí, „má prístup k týmto extrémnym tlakom a teplotám pod povrchom, ktoré môžu produkovať molekuly, ktoré sú naozaj nezvyčajné a inak je ťažké ich vyrobiť.“
Veľká časť pozornosti NASA (a verejnosti) sa v poslednom čase upriamila na Mars; Vesmírna agentúra od roku 1997 pristála na prašnom povrchu Červenej planéty s piatimi rovermi.
Ale Herrick hovorí, že podobnosť Zeme s Marsom je trochu povrchná, obmedzuje sa na povrchové prvky, ako je nafúkaný piesok, púštna krajina a to, čo kedysi mohli byť jazerá a rieky.
Vietor záujmu sa však zmenil. „Možno je to na bicykli späť ako Bell Bottoms,“ hovorí Herrick s smiechom.
Je to preto, že NASA v súčasnosti pracuje na dvoch misiách na Venuši, ktorá bude teraz informovaná o Herrickových zisteniach. „Jednoducho si nemyslíme, že je to aktívna planéta,“ hovorí. „Vieme, že je to aktívna planéta – teraz.“
Herrick spolupracuje s NASA na vývoji nástroja pre tieto nadchádzajúce misie na monitorovanie sopečnej aktivity na Venuši. Teraz sú si celkom istí, že seizmometer po rozmiestnení niečo zaregistruje – pokiaľ môže uniknúť z pekelnej planéty dostatočne dlho na to, aby vykonal merania.
