Slovenský prezident znervózňuje západných spojencov tým, že sa rozhodol proti kandidatúre na znovuzvolenie

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá je meradlom liberálnej politiky v strednej Európe, sa v budúcom roku nebude uchádzať o znovuzvolenie, čo zvyšuje pochybnosti o prozápadnej politike krajiny.

Rozhodnutie Kaputovej, bývalej právničky pre ľudské práva, ktorá sa v roku 2019 stane prvou prezidentkou svojej krajiny, prichádza po roku politických turbulencií na Slovensku, ktoré pozdvihli bývalého premiéra Roberta Fica nakloneného Moskve.

Čaputová bola zvolená s prísľubom odstránenia korupcie v roku 2019 po vražde novinára a jeho snúbenice.

Fico a jeho strana Smer sú teraz lídrami v predčasných parlamentných voľbách v septembri, čím sa prehĺbila politická kríza v jeho krajine po tom, čo v máji odstúpil dočasný premiér Eduard Heger.

Ficov návrat do slovenských volieb by ešte viac spochybnil jednotu NATO a EÚ na Ukrajine, čím by sa posilnil vysoko skeptický pohľad Maďara Viktora Orbána na sankcie proti Rusku.

Utorkové vyhlásenie Čaputovej by mohlo ešte viac znepokojiť západných spojencov, ktorí rátajú s tým, že jej predsedníctvo pomôže stabilizovať domácu politiku. „Mrzí ma, ak som sklamala tých, ktorí očakávali, že budem opäť kandidovať,“ povedala Čaputová v utorok na tlačovej konferencii. „Osud Slovenska nie je v rukách jedného človeka.“

Kabutová povedala, že sa rozhodla, že nie je pripravená na ďalší päťročný mandát z osobných dôvodov po tom, čo slúžila v turbulentných rokoch, ktoré zahŕňali pandémiu, ruskú vojnu na Ukrajine a ekonomický kolaps Slovenska.

Ficova kampaň sa zamerala na zdôraznenie nákladov, ktoré pre Slovákov stojí podpora sankcií voči Rusku, ktoré bolo do minulého roka hlavnému dodávateľovi energií na Slovensku. Zoči-voči tlaku NATO sa postavil do úlohy obhajcu slovenskej suverenity, pričom kritizoval predchádzajúcu vládu za to, že v marci schválila distribúciu. stíhačky MiG-29 na Ukrajinu bez súhlasu parlamentu.

Čaputová po odstúpení Hegera vymenovala prvú technickú dozornú správu vedenú bývalým centrálnym bankárom Ľudovítom Ódorom. Slovenská politika bola chaotická aj pre spory medzi kľúčovými politikmi predchádzajúcej koaličnej vlády.

V rozhovore pre Financial Times dva týždne po nástupe do úradu Ódor povedal: „To, že tu sedím, je výsledkom určitého chaosu v politike Slovenska. Nie je to moja vysnívaná práca… Je to výsledok zlyhania predchádzajúcej vlády“.

Japonský veľvyslanec v Bratislave na margo konferencie, ktorú minulý mesiac zorganizoval slovenský think-tank GlobeCzech, uviedol, že vzhľadom na neistý výsledok septembrových volieb „naozaj dúfa“, že Čaputová dostane ďalšie funkčné obdobie prezidentky.

„Medzi diplomatmi tu hovoríme, že nechceme mať v tomto regióne druhé Maďarsko,“ povedal pre FT veľvyslanec Makoto Nakagawa.

Ako naznačujú prieskumy verejnej mienky, Čaputová by ešte mohla zohrať dôležitú úlohu, ak po parlamentných voľbách v septembri nebude mať nadpolovičnú väčšinu. Slovenský prezident má obmedzené výkonné právomoci, no jednou z nich je aj menovanie premiéra.

„Reprezentoval liberálnu stranu tohto regiónu a nielen Slovenska a rozhodol sa nekandidovať na pretekoch, ktoré sa mu z osobných dôvodov zdali príliš priaznivé,“ povedal Milan Nik, slovenský analytik z nemeckej Rady pre zahraničné vzťahy. „Nie som spokojný z dlhodobého hľadiska, ale z krátkodobého hľadiska môže byť v povolebnej situácii veľmi rozhodujúca… pretože už nemá žiadny konkrétny volič, ktorý by sa jej páčil.“